Láska potrebuje pevné hranice. Ako si ich stanoviť na začiatku vzťahu?

Obdobie zaľúbenosti je pre väčšinu ľudí najkrajším obdobím v živote. Partnera a rodiaci sa vzťah však práve v tomto čase nezriedka vnímame zidealizovane, chceme mu dať a občas aj obetovať všetko.

To však môže viesť k nesprávne nastaveným hraniciam, rôznym komunikačným chybám, ale aj k zvykom, ktoré sa neskôr ukážu ako problémové a partnerom začnú po čase prekážať.

Dobrým príkladom je zvyk tráviť spolu všetok voľný čas. Kým v čase zamilovanosti sa môže jeden z partnerov poľahky prispôsobovať a uberať zo svojich osobných aktivít, po čase tento stav môže začať vnímať ako obmedzovanie.

Podobne môžeme uvažovať o súkromí, vzájomnej pomoci, prejavovaní pozornosti alebo o platení za večere, kiná či iné služby, ktoré partneri využívajú spoločne.

Vzťah stojaci na pevných základoch musí mať aj hranice, v ktorých sa obaja partneri cítia komfortne a bezpečne. Hovoriť o týchto pravidlách, stanoviť si ich a dodržiavať ich však nemusí byť vždy jednoduché. Ako na to?

Buďte úprimný. Najmä k sebe

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Úprimnosť nie je samozrejmá. Ako a o čom sa treba rozprávať na začiatku vzťahu Čítajte

Ideálny a perspektívny je taký vzťah, ktorý nie je deštruktívny, v ktorom majú obaja partneri rovnakú alebo aspoň vyváženú mieru zodpovednosti.

Ideálne je, ak v ňom nevzniká nerovnováha medzi tým, koľko do vzťahu jednotliví partneri investujú. Samozrejme by vo vzťahu nemalo dochádzať k manipulácii či dokonca k násiliu.

Na to, aby sme si vo vzťahu vedeli stanoviť hranice, je podľa odborníkov nevyhnutná úprimnosť. „Odporúčam byť aj vo fáze zamilovanosti k tomu druhému úprimný, pravdivý, byť sám sebou a na nič sa nehrať. Ísť do vzťahu sám za seba a ukázať sa v každom svetle. Byť úprimný znamená aj to, že sa budeme vymedzovať a určovať si hranice,“ hovorí pre SME psychologička Monika Grepiniaková.

Pochopiteľne na to, aby sme mohli byť pravdiví k partnerovi, musíme úprimnosť uplatňovať aj voči sebe. V stave zamilovanosti „my“ často prevláda nad „ja“, čím môže dôjsť k popieraniu vlastných pocitov.