Smutná pravda romantických vzťahov znie – je ľahšie zaľúbiť sa, ako v zaľúbení zotrvať. Aj preto sa zrejme väčšina partnerstiev rozpadá v prvom roku či dvoch, na čo poukazujú nielen výskumy, ale aj bežná prax.
Podľa vedcov, ktorí desaťročia skúmajú princípy lásky, všetky dlhodobé vzťahy prechádzajú tými istými fázami. Zaľúbenie sa pretvorí na vzťah, ktorý funguje poväčšine na vnímaní reality cez ružové okuliare.
A po roku až dvoch nastáva fáza dezilúzie, keď si tieto okuliare ľudia skladajú. Práve vtedy sa väčšina partnerstiev končí, lebo už sa nestačí spoliehať len na chemické procesy. Aj láska však môže dozrievať a ukazuje sa, že čím dlhšie spolu partneri vydržia, tým nižšia je pravdepodobnosť ich rozchodu.
Závislí od lásky

Ak si chce človek úspešne udržať dlhodobý vzťah, treba sa zmieriť s tým, že počiatočné intenzívne zaľúbenie ovplyvnené hormónmi má svoj dátum expirácie. Je to totiž viac-menej čistá biológia, respektíve neurológia.
Aby si človek našiel polovičku a mohol ďalej šíriť svoje gény, vstupuje do hry mozog so svojimi trikmi v podobe dopamínu, oxytocínu, serotonínu a pohlavných hormónov.
V tomto prípade ide o vedecké vysvetlenie vety „láska je slepá“. Príroda sa tak snaží, aby sa medzi dvomi ľuďmi vytvorilo spojenie a jednoducho nevideli nič, čo by mohlo byť prekážkou. Do nového partnera projektujeme sny a nádeje, veríme, že zamilovaní zostaneme navždy.
Londýnski vedci v istej štúdii zistili, že pocity zamilovanosti vedú k tomu, že v mozgu potláčame oblasti, ktoré majú na starosti kritické myslenie. To však nie je všetko.
Zamilovanie sa nášmu mozgu veľmi páči, príjemné pocity a prílev hormónov lásky totiž aktivujú v mozgu oblasť odmeny, vďaka čomu sme v eufórii. Čím viac sa to deje, tým viac sa od týchto pocitov stávame závislými.
Prakticky to znamená, že zaľúbenie funguje ako droga. A aj preto dospejeme do fázy číslo dva – preklenieme sa do vážneho vzťahu a vytvárame si puto.