Venujete sa téme cirkulárnej ekonomiky. Čo to znamená v praxi? Napríklad vo vašej domácnosti?
S mojou rodinou už niekoľko rokov žijeme na princípe „zero waste“. Keď chodíme nakupovať do supermarketov, berieme si vlastné nádoby a vrecúška. V prípade módy nakupujem najčastejšie v „sekáči“ alebo od lokálnych značiek, no hlavne málo.
Pre svoje dieťa nakupujem napríklad na detskej burze alebo si oblečenie vymieňame s kamarátkami. Máme jedno auto, ktoré používame len vtedy, ak cestujeme mimo mesta.
Snažíme sa spolu s mojimi kolegyňami otestovať doma všetko, na čom pracujeme.
Zisťujeme napríklad, či sa v záhradnom kompostéri dajú rozložiť bioplasty, z ktorých sú vyrobené rôzne obaly alebo zubné kefky. Keď robíte takúto prácu, musíte robiť „walk the talk“, inak bude to všetko ťažko uveriteľné pre ľudí, ktorých sa to snažíte naučiť.
Váš Inštitút cirkulárnej ekonomiky existuje už tretí rok. Ako vznikol?
Po niekoľkých rokoch práce v oblasti životného prostredia nám v našej práci chýbal širší rozmer.
Ivana Maleš
- je spoluzakladateľkou Inštitútu cirkulárnej ekonomiky, ktorý bol založený na jar v roku 2016. Zakladala ho spolu s kolegyňami Petrou Csefalvayovou a Katarínou Bednárikovou,
- je aj zakladateľkou blogu Nezmar,
- vyštudovaná environmentalistka pochádza zo Srbska a téme odpadov na Slovensku sa aktívne venuje už viac ako 15 rokov,
- je autorkou niekoľkých koncepcií reformy odpadového hospodárstva na komunálnej úrovni.
V rámci nej sme posudzovali, aký budú mať konkrétne projekty vplyv na životné prostredie, vymýšľali nové riešenia v oblasti odpadového hospodárstva. Mojim dlhodobým snom bolo pridať k existujúcej organizácii aj neziskovú, ktorá by sa venovala advokácii v rámci konkrétnej témy.
Odpady sú moja srdcovka, venujem sa tejto téme už 15 rokov a stále ma to baví. S myšlienkou založenia inštitútu sme prišli v roku 2015. Bolo to obdobie, keď sme boli všetky tri na materskej.
Pre ženu je to obdobie sebareflexie. Prehodnocuje všetko, čo doposiaľ robila a nachádza sa v novej životnej situácii. Zároveň to bol prelomový rok, pretože sa cirkulárna ekonomika prvýkrát objavila ako oficiálna politika v rámci Európskej únie, keď bol zverejnený prvý balíček obehového hospodárstva.
Dostala reálne kontúry a stala sa témou, ktorá má budúcnosť a ktorej sa bude potrebné intenzívne venovať.
Aj na Slovensko sa tento pojem dostal až v roku 2015?

Áno, dovtedy sa táto téma skloňovala napríklad len v súvislosti s pojmom trvalo udržateľný rozvoj a podobne. Tému cirkulárnej ekonomiky priniesol do europarlamentu Janez Potočnik, ktorý bol v rokoch 2009- 2014 eurokomisárom pre životné prostredie.
Hovoril, že udržateľnosť aj šetrenie prírodných zdrojov či nakladanie s odpadmi nemôžu byť iba témou a starosťou sektora životného prostredia. Musia do toho vstúpiť sektory ako hospodárstvo či financie.
Vznikol by tak model nového spoločenského systému, v ktorom by sme mohli ako spoločnosť fungovať udržateľnejšie. Naštartoval dialóg medzi jednotlivými ministerstvami, vďaka čomu sa podarilo vytvoriť model cirkulárnej ekonomiky.
Ak chceme mať kvalitné vzdelanie, kvalitné zdravotníctvo, potrebujeme, aby ekonomika fungovala efektívne. Ale nemôžeme to robiť na úkor životného prostredia.
A v tom má ponúkať odpovede cirkulárna ekonomika. Dnes extrémne zaťažujeme prírodné zdroje, vyčerpávame ich. Je to hrozba pre ľudstvo a budúce generácie.

Ako fungujeme dnes?
Na princípe lineárnej ekonomiky. Vyťažíme prírodné zdroje, z nich niečo vyrobíme, často na úplne inom mieste na zemi ako tam, kde sa suroviny pôvodne vyťažili.
Produkty putujú do ďalších krajín, po celom svete, kde sa spájajú, montujú do ucelených výrobkov. Následne sa distribuujú na veľké vzdialenosti, kde sa spotrebúvajú a končia vo forme odpadu, no aj ten sa často vyváža inam.
Problémom je jednak to, že za pár desiatok rokov už nebudeme mať z čoho produkty vyrábať, na druhej strane hromadíme odpady, kde kopu prírodných zdrojov ukladáme na skládky.