Modelingu sa nevenujete už dlhšie. Ako na túto fázu spomínate?
Vždy som sa sústredila na školu a modelingu som sa venovala len popri nej. Priviedol ma k nemu otec.
Neviem, či by som k tomuto smeru inak inklinovala. Nevnímam to však ako nejakú životnú etapu, pretože som sa nikdy nepovažovala za modelku. S touto rolou som sa nestotožňovala už od počiatku.
Vždy, keď som mala odcestovať do zahraničia, plakala som už v lietadle, aj keď to bolo lákavé povolanie.
Je táto životná etapa pre vás už uzavretá?
Vždy som vedela, že to nie je to, čo chcem robiť z vlastnej iniciatívy. Na druhej strane som vďačná, pretože mi modeling otvoril veľa dverí, spoznala som množstvo ľudí a doviedol ma tam, kde som dnes.
No ak sa modelingu človek chce venovať, musí byť zrelý, poznať svoje hranice a nebáť sa ich rozširovať. Spoznávate množstvo ľudí, nikto sa vás nepýta na názor, nezaujíma ich, či sa vám páči, čo robíte alebo nie, často vami manipulujú. Ja som v tom trochu tápala.
Chýbala mi vlastná sebarealizácia, chcela som mať slovo v tom, čo robím. Odjakživa mi záležalo na tom, aby sa v súvislosti s mojou osobou nehľadelo len na zovňajšok, ale aj na vnútro. Dnes som už na modeling stará a nezodpovedám ani fyzickým predpokladom.
(zdroj: Petra Bošanská)Kedy nastal moment, vďaka ktorému ste sa rozhodli nadobro s modelingom skoncovať?
Šéfka Miss Slovensko: Ľudia majú predsudky, akoby pekní nepotrebovali byť vzdelaní Čítajte Keď som si otvorila obchod, našla som niečo, čo ma baví, napĺňa a má pre mňa zmysel. Aj keď je to veľmi náročné a popri dvoch deťoch ešte viac.
Potešilo ma, keď ma aj v médiách prestali titulovať ako miss a namiesto toho som bola majiteľka dizajnového obchodu.
Zrazu som cítila, že moje meno už nie je spájané len s vonkajšou krásou a to mi veľmi dobre padlo.
Vaši rodičia pôsobili v umeleckej brandži. Vy ste si tiež vyskúšali herectvo. Mali ste ambície vydať sa umeleckým smerom?
Ako dieťa som chodila do divadelnej školy LUDUS a ťahalo ma to k herectvu. Chcela som ho študovať, ale nakoniec som sa rozhodla pre ekonómiu.
K hraniu som sa dostala cez reklamy, seriály, muzikál či film Tigre v meste. Tieto skúsenosti som chcela a bavili ma. No skutočné herectvo je pre mňa to divadelné.
Keď prišli príležitosti, prečo ste už v herectve viac nepokračovali?
Napriek tomu, že som extrovertka, nedokázala som sa dostatočne otvoriť a odovzdať hereckej role. Bránila som sa scénam, ktoré by mali obsahovať bozkávanie alebo iné intímnosti.
Tá predstava mi nebola príjemná. Dokonca som si počas pôsobenia v Ordinácii v ružovej záhrade nechala napísať aj do zmluvy, že podobné scény odmietam.
Paradoxom je, že som veľmi kontaktná, s ľuďmi sa rada objímam. Herci zažívajú na natáčaní či počas hrania rôzne situácie, často plné emócií a musia byť veľmi stabilní, aby ich zvládli.
V tom čase som asi dostatočne ustálená nebola. V súčasnosti je to trochu inak, zmenila som sa a možno by som s takýmito scénami už problém nemala.
Zaujímala by ma však skôr rola, v ktorej možno ísť do hĺbky, precítiť postavu, zžiť sa s ňou, nehrať ju len povrchne a nespoliehať sa len na pekný vzhľad. Aj keď sa asi k niečomu takému nikdy nedostanem.
(zdroj: Petra Bošanská)Veľa hovoríte o životných zmenách, o sebapoznávaní. Ako sa meníte?
Prežívam obdobie, keď si viac uvedomujem samu seba. Vždy ma zaujímalo, ako funguje ľudská myseľ, psychika. Kedysi som chcela študovať psychológiu a ostalo mi to. Milujem slovo duša.
Vnímam na ľuďoch ich vnútornú energiu a verím, že každý nejakú vysiela. Začala som uvažovať nad tým, čo je to, čo z nás vyžaruje, prečo je vám niekto sympatický a iný človek vás zas vôbec neosloví.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
