Speváčka Janais: Zavesila som prácu na klinec na začiatku kariéry

Pred pár rokmi ste podstúpili výraznú zmenu imidžu. Vyžadovala si to kariéra alebo máte všeobecne rada zmeny?

Farbu aj strih vlasov som zmenila už viackrát. Z dlhých hnedých na krátke ryšavé, potom na ešte kratšie, úplne biele. Najlepšie sa však cítim teraz v prirodzenej blond, takže najbližšie roky k zásadnej zmene asi nedôjde. Uvidíme.

Keď už hovoríme o zmenách – je to už desať rokov od súťaže Eurovision, ktorá vám pomohla k zviditeľneniu. Čo všetko sa u vás odvtedy zmenilo?

V Eurovízii som spievala v piatom mesiaci tehotenstva, takže dcérka bude mať v lete desať rokov, syn má šesť.

Popri rodine sme s manželom vydali štyri album - Svetaboj (2009), Eufória (2013), Vianočná Janais (2015) a Ilúzie (2018). Hudba sa stala naším spoločným dielom a snažíme sa svoju tvorbu dostávať k ľuďom čo najviac.

Pre materstvo ste načas, už na začiatku speváckej kariéry, zavesili prácu na klinec. Ako to spätne hodnotíte?

Zavesila som prácu na klinec hneď na začiatku, keďže sa nám narodila dcéra, ale predtým sme ešte stihli vydať prvý album.

Bolo to pre mňa zložité obdobie. Chcela som ďalej spievať, ale úloha mamy bola taká náročná, že sme to po pár pokusoch s manželom na istý čas vzdali.

Keď mala Nelka rok, začali sme s kapelou skúšať a postupne sme opäť začali hrať, aj keď len sporadicky. Počas materskej som však napísala väčšinu piesní na nový album, takže napriek všetkým starostiam a prebdeným nociam to bolo aj tvorivé obdobie.

(zdroj: Jana Liška)

Ľudia vás poznajú pod menom Janais. Ako toto umelecké meno vzniklo?

Hľadala som niečo, čo bude môjmu menu Jana blízke, ale zároveň odlišné od ostatných. Janais som si odvodila od francúzskeho mena Anaïs počas štúdia v Bordeaux.

Až neskôr som zistila, že to meno existuje aj v angličtine a znamená „God has answered“, teda „Boh odpovedal“. Zdalo sa mi to symbolické.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Speváčka Anita Soul: Som hrdá, že som Rómka Čítajte 

Vydávate piesne najmä v slovenskom jazyku, mali ste však aj piesne v angličtine a vo francúzštine. Mnohí slovenskí interpreti volia ako hlavný jazyk v piesňach angličtinu. Čo si o tom myslíte?

Vyštudovala som anglický a francúzsky jazyk, takže sa piesňam v cudzej reči nevyhýbam.

Na druhej strane si uvedomujem, že napísať dobrú a chytľavú pieseň v slovenčine je omnoho dôležitejšie a zároveň aj náročnejšie. Slovák chce piesni rozumieť a pospevovať si ju, takže ja by som angličtinu ako hlavný jazyk v piesňach nevolila.

Mám však rada, keď je náš koncert rôznorodý a myslím, že taký francúzsky šansón alebo moje najnovšie Čerešne vo francúzštine poslucháčov potešia.

Vaše piesne sú romantické, jemné. Odrážajú vašu osobnosť?

Nemyslím, že som romantik, skôr melancholik. Pomalé piesne som si zložila poväčšine sama na klavíri, tie veselšie sme zložili spolu s manželom na gitare.

Väčšinou je hudobných nápadov viac a tak si vyberieme tie, ktoré v nás rezonujú aj pár dní a až potom na ne píšem texty.

Nepatrím však k textárom, ktorí napíšu text za pár hodín, u mňa je to väčšinou zdĺhavejší proces. Aranžovanie piesní nechávam na manžela, kapelu a producenta v štúdiu, no poviem si, čo sa mi páči a čo chcem inak. Výsledná pieseň je spoločná práca nás všetkých.

Ale myslím, že kúsok mňa je v každej mojej piesni. Píšem o sebe, o tom, čo som prežila alebo sa ma hlbšie dotklo, ale snažím sa vžiť aj do pocitov ľudí okolo mňa.