Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Často píšete o kontrolujúcom správaní a rád by som vedel, či doň zapadá aj problém "čistotník verzus lajdák". Som minimalista a mám rád, keď majú veci svoje miesto, o čom moja manželka vie, odkedy sa poznáme. Väčšinou pracujem z domu a potrebujem byť v prostredí, vďaka ktorému budem mať aj mentálny poriadok (väčšinu upratovania robím ja).
Keď moja žena príde domov, je ako tornádo. Veľmi sa snažím pomôcť jej, aby si vytvorila návyk upratať svoje veci, keď príde domov, pretože nám to obom ušetrí čas a navyše v takom dome chcem žiť. Začala sa na to zlostiť a označila ma za kontrolujúceho, pretože jej hovorím, ako veľmi potrebujem mať nezapratanú domácnosť a ako veľmi potrebujem jej pomoc.
Prečítajte si tiež: Vzťahová poradňa: Zažívam vyhorenie a neustále sa opakuje. Čo s tým? Čítajte Odpoveď: Nie je jasné, čo sa časom zmenilo - či vaše štandardy, jej odpor alebo jej neporiadnosť, no v každom prípade je tu problémom skôr komunikácia a pochopenie.
Môže sa vám zdať prehnané, aby ste pre toto podstúpili manželskú terapiu, no ak do rovnice dosadíte hnev a obvinenia z kontroly, musíte to začať brať vážne.
Cesta vpred zahŕňa to, aby ste našli akýsi zlatý stred, pri ktorom čo najmenej obetujete, aby ste zároveň dosiahli pozitívny efekt pre pohodlie a šťastie vás oboch.
Môže ísť o vopred dohovorený dvojminútový rituál v momente, ako vaša žena prejde dverami, spoločné večerné upratovanie alebo embargo na zapratávanie konkrétnej izby v dome. Čokoľvek to bude, potrebujete pomoc, aby ste namiesto obvinení našli riešenia spoločne.
- - -
Otázka: Neviem, ako mám pomôcť svojej dcére tínedžerke. Hoci nemá depresiu v klasickom zmysle slova, neustále sa bojí o svoje zdravie. Mala už pár ustráchaných momentov (prinajmenšom v jej hlave), keď bola presvedčená o tom, že má vážnu chorobu. S manželom sme tu boli pre ňu a dohodli sme jej kompletnú prehliadku u lekára, no pociťovala ešte väčšiu úzkosť, hoci výsledky boli v poriadku.
Jej rovesníci ju začali označovať za hypochondra, tak sa s nimi prestala rozprávať o svojich pocitoch. Myslím si, že preto sa cíti oveľa horšie, keďže jej priatelia ju držali v realite a ona teraz všetko udržiava pod pokrievkou, kým nevybuchne na nás. Viem, že asi potrebuje pomoc, no obávam sa, že to jej úzkosť ešte zhorší.
Prečítajte si tiež: Vzťahová poradňa: Dcérin prvý priateľ je pod jej úroveň. Máme jej to povedať? Čítajte Odpoveď: Áno, môže to spočiatku jej úzkosť zhoršiť. (Pre niektorých ľudí je pohodlnejšie zvaliť vinu na fyzickú diagnózu než vziať do úvahy, nakoľko môže byť úzkosť vysiľujúca).
No tá spomínaná pomoc napokon pomôže. V čakaní nie je žiadna výhoda.
Prinajmenšom nájde lepšie mechanizmy, ako situáciu zvládnuť a naučí sa techniky na odstránenie úzkosti. Alebo zistíte, že má plnohodnotné ochorenie vo forme úzkostnej poruchy, ktorá bude potrebovať intenzívnejšiu liečbu. Prípadne to bude čokoľvek medzitým.
Pomôžte jej pochopiť, že si zaslúži cítiť sa lepšie a že existujú seriózne nástroje, ktoré jej pomôžu zvládnuť úzkosť tak, aby to malo badateľný dopad na jej mentálny aj fyzický stav. Čo najlepšie môžete urobiť? Zájsť za odborníkom v kognitívno-behaviorálnej terapii, ktorý pracuje s konceptom sústredenosti a prítomnosti a tiež s fyzickou symptomológiou.
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.
Viac na Nanicmama.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
