Vzťahová poradňa: Zažívam vyhorenie a neustále sa opakuje. Čo s tým?

Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.

Otázka: Zažívam klasické príznaky vyhorenia z práce a všimla som si, že sa mi to po nejakom čase deje v mnohých zamestnaniach. Zamilujem si ich, a potom, po pár rokoch, sa začnem cítiť úplne demotivovaná. Napokon sa vystresujem až do takej miery, že sa desím chodiť ráno do práce a neznášam svojich kolegov.

Neviem, prečo sa mi to deje. Snažím sa praktizovať starostlivosť o samu seba a všetky tieto srandy, ale niečo skrátka nefunguje. Pracujem síce v stresujúcom odbore, ale množstvo ďalších ľudí nevyhorí ako ja.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Vzťahová poradňa: Dcérin prvý priateľ je pod jej úroveň. Máme jej to povedať? Čítajte 

Odpoveď: Nuž, iste. A množstvo ďalších ľudí pije kombuchu bez toho, aby sa ich telo proti tomu vzbúrilo (hoci nechápem, ako to robia). Ale nie je to o všetkých ostatných.

Vy ste individuálny človek s vlastnými záujmami, silou a výzvami. Možno je problémom to, že niečo vo vašom odbore (alebo stres z neho vyplývajúci) vám robí ťažkosti určiť si hranice.

Alebo to, že pracovné prostredie je v súvislosti s ľuďmi, pracovnou dobou alebo očakávaniami niečo, čo by časom zomlelo väčšinu ľudí. Ale fakt, že najprv si prácu zamilujete, naznačuje, že tento problém je riešiteľný.

Budete potrebovať väčší náhľad do toho, čo sa presne deje (možno aj za pomoci niekoho iného) - teda či je vaša starostlivosť o seba dostatočne udržateľná, či vám práce naozaj sedia tak, ako dúfate alebo či sa vaša osobnosť lepšie nehodí práve na častejšie striedanie zamestnaní. To predsa nie je žiaden zločin.

---

Otázka: Nedávno som sa snažila kolegyni pomôcť s istou situáciou, pretože sa sťažovala na svojho nájomcu a na pochybné veci, ktoré robí. Vypýtala som si radu od môjho manžela, ktorý je advokát, a dokonca som pre ňu našla prostriedky, ako z toho vykorčuľovať. Všetko som spísala do e-mailu a mala som z toho dobrý pocit, ale ona sa zachovala čudne a povedala, že som prekročila hranice.

Teraz sa cítim ohľadom celej situácie naozaj trápne a kolegyňa je voči mne v poslednej dobe ľahostajná. Iba som sa jej snažila pomôcť a úprimne som si myslela, že to ocení. Teraz sa správa, akoby som narušila jej súkromie, hoci práve ona bola tá, ktorá celý problém vytiahla! Zdá sa, že sa neviem dostať cez tento pocit divnosti a cez moju vlastnú frustráciu.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Vzťahová poradňa: Moja manželka je stále nespokojná a porovnáva ma s inými Čítajte 

Odpoveď: Iste, zabolí to, keď preukážete snahu, aby ste niekomu pomohli a napokon zistíte, že ste ho namiesto toho urazili.

Nie som si istá, kde presne sa veci vo vašom prípade pokazili, ale ak chcete vyčistiť vzduch, odporúčala by som hovoriť s ňou o tom čím skôr.

Budete musieť balansovať na pomedzí roviny poníženia a nenáležitého ospravedlnenia a roviny defenzívnosti, pri ktorej vlastne neviete, čo sa pokazilo. Začnite neutrálne a s rešpektom:

"Rozumiem, že som ťa rozrušila a máš pocit, že som prekročila hranice. Myslela som si, že som ti pomáhala a naozaj ma mrzí, že to vypálilo inak. Teraz už to chápem a nestane sa to znova a naozaj dúfam, že sa môžeme vrátiť tam, kde sme boli kedysi."

- - -

Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.