Čo všetko sa o sebe dozviete, keď sa zbavíte skrine plnej vecí?

Schyľovalo sa k tomu dlhšie. Veci v našom byte sa postupne kopili. Komíny kníh a časopisov už istý čas lemovali priestor okolo postelí, syn si už dlhšie vyťahoval zo skrine oblečenie, z ktorého vyrástol už vlani a už vôbec nehovorím o tom, že v byte sme mali trinástu komnatu.

Jej primárny účel je byť hosťovskou izbou, no v podstate sme ju ponížili na skladisko všetkého, čo sme nechceli mať na očiach. Vždy, keď som do nej vhodila ďalšiu vec a rýchlo zavrela dvere, cítila som sa trochu ako Modrofúz, ktorý uväznil ďalšiu pannu.

Potom však prišla menšia úprava bytu a rozhodnutie mať v ňom menej úložných priestorov. Áno, je nezvyčajné. Kdekoľvek som doteraz bývala, hľadala som veľkorysejšie riešenia pre knihy, oblečenie aj hrnce.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Nečinnosť je zlá, aktivizmus podozrivý. Čo teda vlastne od mladých chceme? Čítajte 

Sťahovanie do väčšieho bytu bolo vždy spojené s radostnou víziou viacerých poličiek a skriniek.

A odrazu som sama na seba uplietla bič s názvom: Zbav sa toho. Myslela som si, že to nebude žiaden problém.

Upratovanie je môj koníček a mám aj solídnu teoretickú prípravu (1, 2, 3). Napriek tomu som pri masívnom triedení oblečenia, kníh, poznámok z vysokej školy, nespárovaných ponožiek aj vlasov z prvého synovho strihania prežívala zvláštne pocity.

A počas niekoľkých dní som sa toho o sebe veľa dozvedela.