Speváčka Anita Soul: Som hrdá, že som Rómka

Na Slovensku vás ľudia dobre poznajú ako speváčku. Ako ste sa k spievaniu a hudbe dostali?

Keďže pochádzam z hudobníckej rodiny, hudba patrila odjakživa k nášmu každodennému životu.

Odmalička som spievala a robili sme si doma rodinné koncerty. Ako malá som hrala na klavíri, no skúšala som to aj v iných krúžkoch, napríklad v baletnom. Rada som sa hýbala v prostredí umenia a hudby.

Keď som mala ísť na strednú školu, konzervatórium bola jasná voľba. A tak som sa prihlásila na hudobno-dramatický odbor, pretože výhradne spev, či už džezový, alebo popový, nebolo možné študovať. Dnes sa to už dá.

Vyštudovala som teda aj herectvo. No aj počas školy som sa venovala najmä spevu. Moje smerovanie mi bolo asi od počiatku jasné.

A čo herectvo? Úplne ste ho vypustili alebo ste to skúšali aj v tejto sfére?

Herectvo mi dalo veľmi veľa. Naučilo ma tímovej práci. Už v prvom ročníku konzervatória som sa dostala na divadelné dosky do muzikálu na Novej scéne.

Niekoľko rokov som pôsobila v divadlách, hrala som v niekoľkých inscenáciách. Hereckých pokusov bolo viac, no spev, hudba a koncertovanie mi boli vždy bližšie, takže som sa rozhodla venovať sa im naplno.

(zdroj: Alexandra Rymšinová)

Čím vás spev priťahuje?

Nejde tak ani o spev ako skôr o hudbu. Tú milujem a spev je jednou z foriem, ako ju vytvárať.

Niekto hrá na klavíri, niekto na bubnoch a ja spievam. Je ťažké to opísať. Hudba je pre mňa v živote samozrejmosťou.

Anita Soul (33)

vlastným menom Anita Bertóková sa v Bratislave,
vyštudovala tu hudobno-dramatický odbor na konzervatóriu.
Pôsobila ako herečka a speváčka v predstaveniach na Novej scéne.
Jej prvý album niesol jej meno a vyšiel v roku 2009,
odvtedy vydala niekoľko singlov v spolupráci s úspešnými zahraničnými hudobníkmi ako Only God Can Judge Me a Where ya at, ku ktorému v lete 2018 natočila aj videoklip,
angažuje sa najmä v rámci svojej kapely, kde pôsobí spolu s hudobníkmi ako Eugen Vizváry, Martin Valihora, Richard Csino či Michal Bugala.

Máte rada aj pozornosť, ktorej sa vám na pódiu pred publikom dostáva?

Určite áno. Je krásny pocit stáť na pódiu a odovzdávať ľuďom niečo zo seba. A pritom sledovať, ako to prijímajú. Odovzdávam im odkaz, energiu, emóciu a teším sa z ich spätnej väzby.

Robíme to s ostatnými predsa pre ľudí, ktorí našu hudbu dokážu oceniť a niečo si z nej vezmú. Z toho plynie aj náš dobrý pocit. Hudba podľa mňa naozaj lieči.

Najčastejšie vystupujete naživo, zúčastňujete sa na klubových koncertoch. Preferujete takéto vystúpenia zoči-voči fanúšikom?

Celý život sa to snažím robiť takto. Vystúpenia naživo ma bavia. A keďže sa venujem žánrom ako džez, soul či r'n'b, je pre mňa nevyhnutné, aby som spievala týmto štýlom a klubovo.

Aj v zahraničí , aj na Slovensku to tak musí byť. Práve v kluboch sa tvorí muzika.

Na pódiu sa dejú skutočné veci, vznikajú momenty prekvapenia a okamžité emócie.

Žánre, v ktorých sa pohybujete vy, však nie sú pre Slovensko typické...

Je nás na Slovensku naozaj len pár. Džez aj soul, neosoul, r'n'b či fúzie džezu s hip hopom sú u nás menšinové žánre a o to ťažšie to máme. No fanúšikov pribúda a tomu sa teším.

Ja sama sa v spomínaných žánroch cítim najkomfortnejšie a každý z nich dopomáha tvorbe mojej osobnosti.