Riaditeľkou bratislavskej zoo ste od roku 1991. Ako si spomínate na svoje začiatky?
Moje začiatky v Zoo Bratislava sú spojené s prácou ekonomicko-investičnej námestníčky riaditeľa. Po troch mesiacoch som bola poverená vedením zoo a po roku menovaná do funkcie riaditeľky.
Nebolo to jednoduché, pretože som síce bola manažérka s ekonomickým vzdelaním, nie však zoológ.Preto som sa rozhodla externe vyštudovať chov exotických zvierat v Prahe, aby som získala prehľad aj v rámci zoologickej problematiky.
Od začiatku som mala šťastie, že som spolupracovala s výborným tímom kolegov zo Zoo Bratislava aj z ostatných zoologických záhrad. Bez nich by som to, čo sa v našej zoologickej záhrade urobilo pre zvieratá a ľudí, nezvládla.
Miloslava Šavelová
sa narodila sa v roku 1950 v Písku v Českej republike. Jej otec bol vojenský letec, často ho prekladali a po jej narodení rodina ešte žila v Česku. V Bratislave začala žiť v roku 1969. Vyštudovala tu Vysokú školu ekonomickú a chov exotických zvierat v Prahe. Do zoo nastúpila ako ekonomicko-investičná námestníčka v roku 1991. Po roku, keď bola poverená jej vedením, sa stala riaditeľkou. Od roku 1994 je zástupkyňou Slovenskej republiky v Rade Európskej asociácie zoologických záhrad a akvárií. Je rozvedená, má dve deti.
Raz ste mi spomínali, že počas dovoleniek rada navštevujete zoologické záhrady v iných krajinách. Ktorá z nich vám utkvela v pamäti?
Navštívila som ich už veľmi veľa v Európe, v Ázii, ale aj v Afrike. Každá bola niečím zaujímavá a pre mňa inšpiráciou.
Včelárka: Včely tu boli oveľa skôr ako my. Sme ich najväčší nepriateľ Čítajte Niekde sa mi páčil tropický pavilón, inde chovné zariadenie pre ľadové medvede za sklom s riekou, v ktorej medvede lovia ryby. Ak objavím pavilóny, ktoré ma zaujmú tak, že z nich neviem odísť, úprimne im ich závidím.
Som však realistka a viem, kam ma pustí rozpočet našej zoo. Mnohé zoo mi utkveli v pamäti, ak by som však predsa mala spomenúť, čo ma zaujalo najviac, boli to národné parky v Afrike. Do jedného z nich sme i my priviezli skupinu priamorožcov šabľorohých. Po roku ich života som sa v národnom parku zúčastnila ich monitoringu.
Našli sme ich pomocou vysielačiek, ktoré majú v obojku. Žiadny neuhynul a v stáde boli už mláďatá. Bolo to úžasné. Tam som pochopila, aký veľký zmysel má naša práca.
(zdroj: Alexandra Rymšinová)Aké boli najdôležitejšie míľniky v rámci vašej profesie?
Určite to bolo v roku 1994 moje zvolenie za zástupcu Slovenskej republiky v Rade Európskej asociácie zoologických záhrad a akvárií, kde volebné obdobie trvá tri roky a ja som dodnes nepretržite jej členkou.
Advokátka zvierat: Tyrani vedia, čo robia a majú z toho príjemné pocity Čítajte Ďalším míľnikom bolo vybudovanie pavilónu šeliem a pavilónu primátov. Nemenej dôležité bolo naše prijatie do Eurázijskej regionálnej asociácie zoologických záhrad a akvárií.
Patrí sem tiež naša účasť na projekte záchrany africkej antilopy – priamorožca šabľorohého a zubra európskeho. Pre moje pôsobenie v zoo boli veľmi dôležití kolegovia, ktorí po mojom menovaní do funkcie riaditeľky sľúbili, že mi budú pomáhať.
Za všetkých spomeniem svojho dlhoročného zástupcu Františka Šroufeka, ktorý bol veľmi charizmatický, mienkotvorný človek so skvelými argumentačnými schopnosťami.Samozrejme, aj s odbornými zoologickými vedomosťami. Jemu vďačím za mnohé svoje úspechy.
Často sa stretávame s otázkou, či zvieratá v klietkach netrpia, či im práve zoologická záhrada nebráni v prirodzenom pohybe. Odkiaľ zvieratá umiestnené v zoo pochádzajú?
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
