Odborníčka na reč tela: Sme naučení počúvať svoje telo, až keď bolí a kričí

Už dvadsať rokov sa venujete neverbálnej komunikácii a reči tela. Aká bola vaša cesta k súčasnej profesii?

Keď som bola ešte dieťa, pozorovala som, že dospelí ľudia niečo iné prežívajú a iné hovoria. Pýtala som sa, či sa niečo stalo, a odpoveď znela nie.

Naučila som sa postupne spochybňovať vlastné pocity a často som mala v sebe chaos. Ten vnímam často aj u svojich klientov a vidím, že si neveria. Ako som dospievala, objavila som čaro spontánneho pohybu.

Všímala som si, že keď sa spontánne hýbem, som šťastná, uvoľnená a necítim žiadne starosti. Ten pocit slobody, ktorý som prežívala, bol priam návykový.

Chcela som sa oň podeliť a začala som robiť rôzne workshopy zamerané na improvizovaný pohyb a rozvíjanie tvorivého potenciálu. Verila som, že ak sa budú ľudia spontánne hýbať, budú tiež zažívať pocit slobody a šťastia.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Smútková terapeutka: Niektorí ľudia si najprv nevedia predstaviť, ako budú žiť Čítajte 

Počas tejto práce som pochopila, že ľudia ani nepotrebujú rozvíjať tvorivosť, ale že skôr potrebujú odstrániť bariéry, ktoré im bránia tvorivosť používať.

Jednoducho povedané, stačí odhaľovať to, čo v nás už dávno je. Ak sa nám to podarí, začneme prirodzene žiariť.

V práci som sa opierala o symboliku tela, pohybovú analýzu, rôzne intervencie tanečnej pohybovej psychoterapie. Vyštudovala som psychológiu a neustále sa vzdelávam, učím sa rôzne systémy práce s telom.

Mňa to nesmierne baví. A každý rok objavím niečo nové. Keď sa naučíme počúvať naše telo, tak nás prirodzene vedie k sebe samým a k tomu, kým skutočne sme.

V poslednom čase sa veľa hovorí o sebaláske. Je to aj základom vašej práce? Predsa len človek, ktorý sa nemá rád zvyčajne chodí zhrbený a jeho postoj k sebe samému sa prejaví aj na jeho držaní tela.

Súhlasím, že sebaláska je aj základom môjho prístupu. V mojom ponímaní to

znamená, že sa ľudia učia počúvať svoje telo.

Všimnite si, že keď sa do niekoho zamilujete, ste ochotní počúvať ho aj celé hodiny, zaujímate sa o každý detail. Pozývam ľudí k tomu, aby sa s rovnakou vášňou započúvali do seba.

Ak si nájdete čas na seba a počúvanie signálov vlastného tela, začnete sa o seba starať. Vznikne hlboký rešpekt voči rôznorodosti a časom sa začne objavovať pocit prijatia a lásky.

Sme naučení počúvať svoje telo, až keď bolí, kričí a veľakrát je už neskoro. Ale ono sa k nám prihováralo už tisíckrát predtým, ako sme ochoreli, alebo sa psychicky zrútili. Je fajn začať mu venovať viac času a vnímať ho.

Keď si žena dopraje pohyb, šport, kaderníčku, wellness či masáž je tam dobrý základ pre určitý druh sebalásky?

Áno. Keď si vytvoríme priestor pre seba, je to určitý prejav sebaúcty. Je však pravda, že mnohé ženy, s ktorými pracujem, si doprajú aj wellness, aj chodia s kamarátkami na kávičku, no napriek tomu vo svojom vnútri riešia, či sú dosť pekné, dosť zaujímavé a sexi.

U niektorých ani samotná starostlivosť o seba nedokáže priniesť pocit sebalásky.

Ako sa tomu dá pomôcť?

Dobrým začiatkom je vnímať vlastné telo. Vnímavo a vedome sa ho dotýkať. Mnohé ženy sú krásne a svojmu imidžu venujú veľa času.

Keď sa však majú začať dotýkať vlastného tela, narábajú s ním ako s nejakou neživou hmotou alebo vecou.

Veľakrát som videla, aký je tento fyzický prejav lásky voči sebe pre nich nový. Nežne si pohladiť tvár, vlasy, vmasírovať si olej do pokožky na celom tele, nežne, s citom, môže to byť pre mnohé ženy úplne nový pocit.

Zatancovať si len tak pre radosť, vlniť telom, zhlboka pri tom dýchať. Je to fyzické. Ak túto lásku precítite v tele, už vám to nikto nezoberie, je to vaše.

(zdroj: Jana Liška)

Vo vašom prístupe BodyTalks pracujete aj s cvičením. Spomenuli ste však, že je dobré rôzne druhy pohybu kombinovať. Prečo je to pre ľudí prínosnejšie?

Pohyb je oveľa viac ako cvičenie. Hýbeme sa dvadsaťštyri hodín denne a cvičíme možno maximálne hodinu denne. Povzbudzujem ľudí, aby začali pracovať skôr s myšlienkou pohybu ako len s cvičením.

Snažím sa s ľuďmi aj cvičiť, ale len preto, aby sa naučili nejaký druh pohybu, ktorý začnú uplatňovať v bežnom živote.

Môžu napríklad dostať cvičenie na to, aby mali aktívnejšie chodidlá. K tomu však bude dôležité, aby si začali počas dňa uvedomovať vlastné chodidlá a ich kontakt so zemou.

Hľadáme variácie cvičenia a pohybu v rôznych situáciách počas dňa. Jedine takýmto spôsobom si dokáže telo vytvoriť nový návyk, v tomto prípade aktívny kontakt so zemou.

Uzemnené chodidlá prinášajú psychický pocit stability a schopnosti veci v živote zvládnuť a aj tie náročné situácie prekonať s väčšou ľahkosťou.

Nehovoríme predsa: stojím na hlave, ale stojím na nohách! Práve preto razím filozofiu, že treba hľadať nové návyky, nie nové cvičenia.

Aký je človek, ktorý sa má rád?

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Estetička: Zohnať modelku s pekným a zdravým telom bol v minulosti problém Čítajte 

Je vo väčšej rovnováhe. Prestáva sa hrať na niekoho iného. Ostáva tým, kým je. A je s tým v pohode. Mňa v tom inšpiruje príroda, kde každé zviera je spokojné s tým, aké je.

Opica nechce lietať, ryba neplače, že nemá nohy. My sa často s inými porovnávame.

A niekde v nás drieme presvedčenie, že byť niekým iným sa oplatí. Myslím si však, že šťastní môžeme byť iba vtedy, ak sme voči sebe úprimní a vieme sa na seba pravdivo pozrieť.

Práve preto je základom mojej práce naučiť sa počúvať vlastné telo. V ňom je uchované to, kým som, čo mi robí dobre, čoho sa mám strániť a podobne. Ak mi niekto povie, že je pre mňa najlepšie jesť na lačno surové mäso, môžem to vyskúšať a potom vnímať, čo to so mnou robí.

Niekedy sa nechávame manipulovať niečím, čo u iného funguje a nútime sa, aby to fungovalo aj u nás. A to vidíme v rôznych oblastiach.

Ak svojich klientov vediem k tomu, aby sa viac vnímali a počúvali, čo im telo vraví, verím, že časom sa naučia spoliehať na seba. Objavný proces zároveň spôsobí to, že budú vedieť, že aj iní vedia, že ostatní majú svoju pravdu o sebe a že je to tak v poriadku.

(zdroj: Jana Liška)

Vnímate pri svojej práci, že ľudia, ktorí majú viac záujmov, koníčkov a športov, pôsobia na okolie lepšie, príťažlivejšie, zaujímavejšie?

Určite sa človeku zvyšuje flexibilita myslenia aj konania a myslím, že to môže zvýšiť aj jeho atraktivitu.

Budem však úprimná. S atraktivitou to podľa mňa funguje tak, že čím je človek viac sebou samým, tým je pre okolie príťažlivejší. Ak objaví svoju vlastnú výnimočnosť, nájde svoju podstatu a stotožní sa s tým.

Pozrite sa na bábätká. Milujeme a vzdycháme nad každým z nich. Je úplne jedno, ako vyzerajú. Ak chce byť niekto atraktívny pre ostatných, mal by nájsť svoju vlastnú jedinečnosť a podstatu vlastnej inakosti a ukázať ju.

Ak niekto neprijme seba, nemôže prijať ani ostatných. Všetci túžime po akceptácii a láske. Nič nové pod slnkom.

Na prednáške ste spomínali, že ak človek nie je v harmónii sám so sebou, život mu dáva rôzne upozornenia v podobe chorôb či psychických problémov. Pracujete aj s klientmi, ktorých trápia depresie?

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Rada skúšam, ako sa dá telo poskladať, hovorí tanečnica Čítajte 

Ako psychoterapeutka mám dlhoročnú prax. Pracovala som aj s úzkostnými stavmi, depresiami, ale aj so syndrómom vyhorenia.

Vyskúšala som si aj prácu s ľuďmi, ktorí trpeli schizofréniou, hraničnou poruchou, ale aj rôzne závislosti. Obrovská škola, ktorá je doteraz pre mňa zásobárňou informácií.

V súčasnosti sa skôr venujem biznis klientele a psychosomatickým klientom.

A vďaka tomu, že mám bohaté skúsenosti, rýchlo u svojho klienta rozpoznám, kedy sa v jeho tele prehlbuje stav, ktorý môže viesť k úzkosti alebo k depresii. Poznám, či telo trpí, či už fyzicky, alebo psychicky.

Sú syndróm vyhorenia, alebo iné problémy znakom, že človek robí niečo proti sebe a svojej prirodzenosti?

Prirodzený regulačný systém, ktorý sa snaží človeka dostať do jeho prirodzenej harmónie, bol v týchto prípadoch priveľmi vychýlený. Ako by ten systém zlyhal a nemá silu vrátiť sa späť.

Vnímam to tak, že v našich končinách nie sme vedení k tomu, aby sme so sebou pracovali a počúvali signály vychádzajúce z nášho tela.

Zrejme veľa ľudí z vašej biznis klientely trápi otázka ako byť úspešným. Čo je podľa vás základom úspechu?

(zdroj: Jana Liška)

Mojimi klientmi sú v biznise zväčša muži, preto sú dôležité údernosť a efektivita. Ukazujem im, že ak budú regulovať stres cez telo, bude to efektívnejšie.

Ak budú komunikovať s ostatnými aj prostredníctvom reči tela, rýchlejšie dosiahnu svoj cieľ. Ak chcú vedieť čítať reč tela ostatných, bude najlepšie, ak sa pozrú na svoju reč tela a cez seba spoznajú, ako funguje.

Až potom sú pripravení učiť sa čítať iných. V biznise sa najviac rieši efektívne a bezchybné dosahovanie výkonu. Tam považujem za najdôležitejšie, aby sa klienti naučili byť v dlhodobej záťaži bez toho, aby to ovplyvnilo ich zdravie.

Potrebujú sa naučiť pracovať so sebou, s emóciami a stresom. Celá chémia tela vie náš výkon podporiť, ak sa výkon spája s pozitívnou emóciou.

Ak tvrdo pracujem a robím to s vášňou, neublíži mi to. Ak som však frustrovaný, budem trpieť a trpieť bude aj moje telo a skôr či neskôr z toho ochoriem.

Je podstatné, aby sa naučili rýchlo prelaďovať z frustrácií, stresu a hnevu do svojho stredu, kde je istý pokoj a východiskový bod pre všetko konanie.

V mnohých profesiách však veľmi talentovaní ľudia a umelci neboli práve vyrovnaní. Mali rôzne výkyvy.

Umelci sú samostatnou kapitolou. Sú to často géniovia. Majú nezvyčajné zvyky, sú mimo bežných koľají. Potrebuje to ich tvorivosť.

Niekedy však pracujem s umelcami, ktorí majú depresie či úzkosti, ale podľa nich to patrí k umelcom. Dokonca sa niekde podvedome boja vzdať tejto psychickej trýzne, aby nestratili svoju výnimočnosť.

Podľa mňa je to len manipulácia mysle. Nemusia byť ani v depresiách a ani nemusia trpieť úzkosťami. Aj keď utrpením nadobúda umelec hĺbku a často aj nezávislosť.

Pri práci s umelcami sa sústredím na to, aby sa naučili regulovať svoje emócie a dokázali uvoľniť z tela napätie, aby kvalitne spali a pred vystúpením boli v maximálnej pohode.

Mnohí šikovní, úspešní manažéri sú zase agresívni. Podľa mňa však treba, aby si istú formu agresivity zachovali. Lebo to je ich hnacím motorom a silou.

Mali by ju však efektívne používať. Čiže nie na ponižovanie ostatných a ani na nátlakové presadzovanie svojho názoru. Je dôležité, aby svoju silu používali vedome.

No a potom ešte existuje skupina ľudí, ktorá má rôzne osobnostné poruchy a oni dokážu skutočne výnimočné a extrémne veci. Mnohí z nich však za zatvorenými dverami, vo svojich domovoch prepadnú alkoholu, berú drogy, sú nešťastní alebo tyranskí.

Vyberáme si aj partnerov na základe našej reči tela? Je náš partner v tomto smere akýmsi naším zrkadlom?

Určite. Stačí začať vnímať, akí muži sa vám páčia a akí nie. Žena do dvoch sekúnd vie, s kým by išla na kávu a o koho nemá záujem.

Partnerov si vyberáme intuitívne, reč tela v tom hrá veľkú úlohu. Dynamika, spôsob, akým muž kráča, ako sedí, ako sa pozerá, ako nám podá ruku, ako si vypýta účet, ako reaguje na okolie, to všetko je reč tela a práve tá určuje, či je pre nás partner príťažlivý. Na základe toho sa rozhodujeme.

Tiež je zaujímavé pozorovať, ako sa ľudia po rokoch na seba začnú podobať. Majú rovnaké gestá, podobne sa pohybujú, majú rovnakú mimiku. Čím sú si dvaja ľudia bližší, tým sú si podobnejší.

Autor: Petra Hüblová