Odjakživa platilo, že pre chlapcov niet väčšej výzvy, než zistiť, čo majú dievčatá pod sukňou. Keď sú väčší, niet väčšej výzvy, než dostať sa pod ňu. Sú dievčatá, ktoré tam chlapcov za nič na svete nepustia, a potom také, ktoré sem-tam nedbajú.

A potom je tu tá, ktorá nielenže nedbá, ale sama ponúkne pohľad pod ružové čipky. Ale ako rafinovane!
Keby Jean Honoré Fragonard vedel, ako sa bude dnes jeho obraz Hojdačka z roku 1767 interpretovať, asi by sa čudoval toľkým sexuálnym symbolom, ktoré v nich teoretici umenia našli.
Isté však je, že ich tam všetky zakomponoval sám.
A veľmi umne.
V prvom momente sa zdá, akoby sme sa pozerali iba na mladú rozjarenú aristokratku. Lieta na hojdačke hore-dolu a z blaženého úsmevu je jasné, že jej telo zaplavuje vlna rozkoše. Nie je to však len rozkoš z pohybu. Pretože to, čo rozohráva, je neprístojné.

Vľavo dole číha na pohľad pod jej sukňu mládenec. S najväčšou pravdepodobnosťou jej utajený milenec, čo usudzujeme z toho, že je ukrytý v kríkoch. Ibaže ona je spolčená aj s mužom na druhej strane divokej záhrady, džentlmenom, ktorý ju udržuje v rytme.
Ten zrejme vôbec netuší, že na scéne je aj iný záujemca o paničku v hodvábnych pančuchách.
Situáciu ešte viac dramatizuje socha anjela, ktorý prstom priloženým k perám naznačuje: ticho, nikomu nepovedzte, čo sa tu deje.
Nehovoriac o malom psovi v pravom dolnom rohu, ktorý býva označovaný ako symbol vernosti, čo je v tejto kombinácii vskutku absurdné.

No práve takto sa dekadentná spoločnosť v tých časoch zabávala. Otvorene hovoriť o tom, že človek fantazíruje o sexe v trojici, alebo že je voyeur, tak ako šľachtic v bujačine, sa nedalo.
Možno to bolo prípustné v salóniku pri pohári šampanského, ale nie v umeleckej tvorbe, ktorá bola vždy aj obrazom súdobej spoločnosti.
Dnes by sa špekulanti neštítili poukázať ani na prítomnú zoofíliu (pes), fetišizmus (pančuchy a letiaca topánka) či naznačenú bondage (laná).
Žiadna nezvyčajná sexuálna fantázia už nešokuje. Naopak.

Ukazuje sa, že najodvážnejšou predstavou je tá, ktorá znie najbanálnejšie. Žiť spolu šťastne, kým nás smrť nerozdelí.
Je čoraz jasnejšie, že jej realizácia chce riadny kus odhodlania. A fantázie.