O jedináčikoch sa málokedy hovorí v dobrom. Jediné deti v rodine sú automaticky považované za rozmaznané, egoistické, neschopné ustupovať či nadväzovať korektné vzťahy. Svet s obavou hľadí na generácie „malých cisárov“, ktoré v dôsledku politiky jedného dieťaťa vyrastajú v Číne a s rovnakou nevôľou sa pozerá aj na jedináčikov zo západu.
Je však naozaj pravda, že jedináčikovia sú rozmaznaní a neurotickí, alebo ide len o mýtus?
Keďže jednodetnosť sa už onedlho stane hlavným rodinným modelom aj na Slovensku, je namieste na túto otázku odpovedať.
Rodičia sú dôležitejší ako súrodenci
Súrodeneckej konštatácii, teda počtu detí v rodine a ich poradiu, sa medzi prvými venoval rakúsky psychoterapeut Alfréd Adler. Tvrdil, že poradie, v ktorom sa dieťa v rodine ocitne, predznamenáva a významne ovplyvňuje jeho neskorší život.
Polovica Sloveniek bude mať nanajvýš jedno dieťa Čítajte Hoci táto časť jeho práce nikdy neprešla serióznym výskumom, bola všeobecne prijímaná a pozícia dieťaťa hrá u adleriánov významnú úlohu. Adler, ale aj viacerí raní psychológovia, tak položili základy stereotypu, že jedináčikovia sú rozmaznaní a egocentrickí, pretože nikdy neprišli o svoje vedúce postavenie v rodine.
Moderná psychológia však na človeka pozerá v celistvom kontexte a pozícia v rodine je len jedným z faktorom jeho života. Navyše nehrá rozhodujúcu úlohu. „Pre dieťa v živote bude napríklad oveľa viac určujúce, či bolo manželstvo jeho rodičov pohodové alebo konfliktné, než to, koľko malo súrodencov,“ hovorí psychologička Hana Bartová z ALMA centra. Dodáva, že to či sa človek narodil ako jedináčik alebo ako dieťa so súrodencami ho ovplyvňuje asi v podobnej miere, ako to, či sa narodil v meste alebo na vidieku.
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Nanicmama.sk
