Medzi liečivými hubami a rastlinami existuje niekoľko druhov, ktorých účinné látky či komplex účinných látok je natoľko unikátny a aj potvrdený vedeckými štúdiami, že ich môžeme právom pasovať na pomyselný stupienok víťazov.
O liečivých účinkoch niektorých húb vedel už otec medicíny Hippokrates. U nás huby stále vnímame predovšetkým ako možnosť doplniť si nimi svoj jedálny lístok.
Drevokazné huby, ktoré vyrastajú zo stromov, zas vnímame skôr ako neestetického parazita v prírode. Často netušíme, akú silu v sebe ukrývajú, aj napriek tomu, že naša zemepisná šírka je na ne štedrá.
Množstvo drevokazných húb pritom môže byť hrdinami našich lekárničiek.
Za všeliek je napríklad označovaná žezlovka čínska, lesklokôrovka známa pod názvom reishi, šitake, práchnovček lekársky či práchnovec kopytovitý alebo hliva ustricová.
Nová hviezda na obzore
Do povedomia sa najnovšie dostáva aj ryšavec šikmý, drevokazná huba, ktorú nazývajú aj čaga.
Reishi: Prečo je ázijská huba kráľovnou medzi prírodnými liečivami? Čítajte Podobne ako jej „kolegyne“ ani ona nepatrí k najkrajším útvarom v prírode. Niektorí ju dokonca hanlivo prirovnávajú k rakovinovému nádoru. Vonkajšia časť huby je čierna, vnútro je sfarbené do oranžova.
Meno čaga pochádza z Ruska, kde sa vyskytuje najčastejšie a je neoddeliteľnou súčasťou prírodnej medicíny miestneho obyvateľstva.
Názov čaga bol zároveň všeobecným starým ruským pomenovaním pre hubu medzi obyvateľmi žijúcimi v okolí pohoria Ural.
Veľkým nadšencom čagy a jej zdravotných benefitov bol aj Vladimír II. Monomach, veľký princ a knieža Kyjevskej Rusi z 12. storočia.
Podľa povestí si knieža s pomocou čaju z čagy liečilo rakovinový nádor, ktorý mu vyrastal na perách. V historických textoch sa čaga rozpoznáva ako medicínsky pojem a liečivo v 16. a 17. storočí a pripisujú sa jej schopnosti liečiť rakovinu, gastritídu, vredy či tuberkulózu.
V botanike sa za čagu (latinský názov: Inonotus obliquus) označuje nedokončené štádium ryšavca šikmého, ktoré ešte netvorí výtrusy.
Vyrastá z brezy a má podobu veľkého guľovitého čierneho útvaru s charakteristickou povrchovou aj vnútornou úpravou. Pôsobí trochu temne, vďaka zlato-oranžovej a tmavej štruktúre.
V jej prípade sa však netreba spoliehať na prvý dojem a dať jej šancu. Táto huba obsahuje široké spektrum účinných látok cenných pre ľudské telo.
Vonkajšia čierna koža čagy obsahuje 30 percent betulínu, preto je vhodné na liečivý čaj používať celú čagu aj s neporušeným povrchom. Betulín, ktorý sa nachádza v kôre brezy a v čage, sa využíva pri liečení rakoviny kože.
(zdroj: Fotolia)V čom má čaga pomáhať?
- Pôsobí protizápalovo a antibakteriálne,
- podporuje imunitu, využíva sa ako doplnková liečba po operáciách alebo liečebných zákrokoch na podporu vitality a imunitného systému,
- môže slúžiť ako doplnok na zníženie nežiaducich účinkov chemoterapie,
- podporuje regeneráciu pokožky a hovorí sa o nej ako o ochrancovi DNA,
- bojuje proti bolestiam,
- je silným antioxidantom, zásobárňou vitamínov a minerálov,
- vďaka antioxidantom môže bojovať proti zvýšenému cholesterolu,
- chráni telo pred predčasným starnutím, zvyšuje chuť do jedla,
- čistí krv tým, že regeneruje činnosť základných „čističov“ v organizme, ako je pečeň a obličky,
- využíva sa ako doplnok liečby pri zápaloch žalúdka, vredoch, Crohnovej chorobe, problémoch s podžalúdkovou žľazou.
Balík zdravia
Záujem odbornej verejnosti o liečivé účinky huby čaga sa rokmi zvyšoval a doposiaľ odborníci z oblasti medicíny vytvorili viac ako 1600 štúdií, ktoré mali overiť, dokázať či objaviť vlastnosti tejto liečivej huby.
Rakytník: Najprv liečil kone, teraz ľudí Čítajte Čaga obsahuje v najväčšom množstve najmä polysacharidy z radu glukánov, ktoré podporujú imunitu.
Nájsť v nej možno aj minerály ako kremík, železo, hliník, vápnik, horčík, sodík, zinok, med, mangán alebo draslík.
Z vitamínov sa v nej nachádzajú B1 (thiamín), B2 (riboflavín), B5 (kyselina D panthotenová), B6 (pyridoxín), B9 (kyselina listová), D3 (cholekalciferol).
V čage sú zhromaždené látky, ktoré breza potrebuje pri ochrane pred účinkami parazitnej huby.
Breza samotná obsahuje vo svojej šťave množstvo liečivých látok. Čaga ich v sebe koncentruje a obohacuje o ďalšie zložky.
Vzácna je predovšetkým pre vysoký obsah prírodného melanínu, ktorý má molekulárnu štruktúru ako melanín ľudských buniek, a tak prirodzene preniká až do bunkovej úrovne.
Slúži najmä ako antioxidant a podpora imunity. Medicínski odborníci sa pri analýze účinkov čagy zamerali najmä na vzácny enzým superoxid dismutázu (SOD).
Ide o jeden z najsilnejších antioxidantov, ktorý sa prirodzene vyskytuje v ľudskom tele, ale s vekom jeho produkcia klesá.
V čage sa nachádza opäť najmä vďaka obranyschopnosti brezy, ktorá sa agresívne účinky parazitnej huby snaží eliminovať.
Drevokazná huba však čerpá okrem iného z brezy aj zvýšenú produkciu týchto antioxidantov SOD, rozrastá sa a naberá na sile. Vo finálnom štádiu príde k odumretiu stromu, no vysoká koncentrácia enzýmov a „životnej sily“ uhynutého stromu ostáva v hube, ktorá tak človeku ponúka koncentrovaný prírodný „balíček“ plný zdravia.
Najčastejšie sa využíva čerstvá, rozrezaná na kúsky, vo forme čaju alebo vo vitamínových doplnkoch.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
