Dôverne poznám ženu, ktorú v mladosti znásilnili. Bolo to už dobrých tridsať rokov dozadu. Dotyčného spoznala v podniku, kam chodieval s kapelou hrávať koncerty – živá hudba, dobrá nálada, žiadna dekadentná zábava, len veselý sobotný večer.
V dobrej viere k nemu raz nasadla do auta, aby ju džentlmensky odviezol domov. Auto však zašlo niekam celkom inam a udialo sa niečo úplne iné, pretože z džentlmena sa vykľul násilník. Keď pochopila, čo ju čaká, fyzicky sa prestala brániť. Bála sa, že príde o život.

Scéna ako z lacného thrilleru? Tak si dajme strih a kontrolnú otázku.
Prebehlo vám mysľou, že to bola hlúpa naivka, veď kto už len sadá cudziemu chlapovi do auta, takže je jasné, že si za to môže aj sama?
Povedali ste si, že keď sa vlastne nebránila, tak ani o znásilnenie nešlo? A vševediaco ste si predstavili, čo asi tak mala oblečené, keď na ňu dotyčný dostal chuť?
Neprekvapivo. Ale nezabudli ste na niečo?