Keď sa povie svokra, málokto si predstaví niečo pekné. Môžu za to dve veci. Samotné nepríjemne znejúce slovo a potom, pravdaže, skúsenosti s ním.
Začnime slovom. Znie tvrdo, ostro. Veľa spoluhlások z neho robia slovo nanajvýš neľubozvučné. Žiadne rytmicky a oblo sa striedajúce ma-ma, o-tec, te-ta, ale drsné svo-kra. Počuť v ňom plazivé zasyčanie aj ostré zakrákanie.
Prečítajte si tiež: Rozbité kolená, kradnuté moruše, prvé lásky. Aké boli vaše mladé letá? Ja osobne mám problém napísať ho. Ľahko sa mi totiž stane, že miesto slova „svokra“ píšem „svorka“. A to tiež nie je ktoviečo.
Dobrú službu mu neurobí ani pátranie v Stručnom etymologickom slovníku. Jeho východiskom je pôvodné indoeurópske slovo su̯ek̆uro, ktorého základom sú pravdepodobne slová s významom „svoj“ a „hlava“.
Zaujímavé však je, že hlava znie v tomto jazyku rovnako ako krava alebo akékoľvek iné rohaté zviera s veľkou hlavou.
No a potom sú tu tie skúsenosti so svokrami.
Viac na Nanicmama.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
