Keď sa povie svokra, málokto si predstaví niečo pekné. Môžu za to dve veci. Samotné nepríjemne znejúce slovo a potom, pravdaže, skúsenosti s ním.
Začnime slovom. Znie tvrdo, ostro. Veľa spoluhlások z neho robia slovo nanajvýš neľubozvučné. Žiadne rytmicky a oblo sa striedajúce ma-ma, o-tec, te-ta, ale drsné svo-kra. Počuť v ňom plazivé zasyčanie aj ostré zakrákanie.
Rozbité kolená, kradnuté moruše, prvé lásky. Aké boli vaše mladé letá? Čítajte Ja osobne mám problém napísať ho. Ľahko sa mi totiž stane, že miesto slova „svokra“ píšem „svorka“. A to tiež nie je ktoviečo.
Dobrú službu mu neurobí ani pátranie v Stručnom etymologickom slovníku. Jeho východiskom je pôvodné indoeurópske slovo su̯ek̆uro, ktorého základom sú pravdepodobne slová s významom „svoj“ a „hlava“.
Zaujímavé však je, že hlava znie v tomto jazyku rovnako ako krava alebo akékoľvek iné rohaté zviera s veľkou hlavou.
No a potom sú tu tie skúsenosti so svokrami.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
