Máte zlú svokru? Nerobte to isté ako ona

Keď sa povie svokra, málokto si predstaví niečo pekné. Môžu za to dve veci. Samotné nepríjemne znejúce slovo a potom, pravdaže, skúsenosti s ním.

Začnime slovom. Znie tvrdo, ostro. Veľa spoluhlások z neho robia slovo nanajvýš neľubozvučné. Žiadne rytmicky a oblo sa striedajúce ma-ma, o-tec, te-ta, ale drsné svo-kra. Počuť v ňom plazivé zasyčanie aj ostré zakrákanie.

Prečítajte si tiež: Rozbité kolená, kradnuté moruše, prvé lásky. Aké boli vaše mladé letá?

Ja osobne mám problém napísať ho. Ľahko sa mi totiž stane, že miesto slova „svokra“ píšem „svorka“. A to tiež nie je ktoviečo.

Dobrú službu mu neurobí ani pátranie v Stručnom etymologickom slovníku. Jeho východiskom je pôvodné indoeurópske slovo su̯ek̆uro, ktorého základom sú pravdepodobne slová s významom „svoj“ a „hlava“.

Zaujímavé však je, že hlava znie v tomto jazyku rovnako ako krava alebo akékoľvek iné rohaté zviera s veľkou hlavou.

No a potom sú tu tie skúsenosti so svokrami.