Hoci sa detský kočík pokladá za základnú rodičovskú výbavu, ide o pomerne mladý vynález. Moderný štvorkolesový vozík, v ktorom dieťa od raného veku ležalo, sa objavil až v polovici devätnásteho storočia a masovo sa začal používať až v storočí dvadsiatom. Dovtedy však bolo bežné nosiť deti so sebou v rôznych typoch nosičov.
Nosenie detí v šatke alebo v špeciálne navrhnutých ergonomických nosičoch má v ostatných rokoch čoraz viac priaznivcov. Tento druh prenášania bábätiek a batoliat prekročil medze skupiny neprávom hanlivo nazývanej biomatky a vídať aj ho u „bežných“ matiek a otcov.
Aké má nosenie detí výhody pre rodičov a deti, a ako sa na tento staro-nový spôsob starostlivosti o ne dívajú psychológovia?
Veda odporúča nosiť
Umelecké zobrazenia aj skúsenosti antropológov s takzvanými prírodnými kmeňmi ukazujú, že rodičia svoje deti v minulosti takmer výhradne nosili. Ak dieťa odložili, nechali osamote hrozilo nebezpečenstvo od predátorov či nepriateľov.

„Na tomto jednoduchom základe funguje aj psychika dieťaťa. Odloženie sa rovná nebezpečenstvu a naopak bezprostredná prítomnosť rodiča znamená bezpečie. Dieťaťu je dané najavo, že ho nikde neodložia, neponechajú osamote,“ hovorí Anna Kališová, poradkyňa nosenia z občianskeho združenia Nosma.
Jej slová potvrdzujú aj zistenia vedcov, že pri nosení detí dochádza k takzvanej reakcii na transport, teda k rýchlemu poklesu srdcovej frekvencie, zastaveniu plaču detí a celkovému upokojeniu oproti deťom, ktoré držali v náruči sediace matky.
Veda poukazuje aj na to, že deti, v tomto ponímaní ľudské mláďatá, sú z viacerých rovín uspôsobené na to, aby boli v bezprostrednej blízkosti matiek.