Trávia čas študovaním knižiek, internetu a výskumov, hľadajú tú najlepšiu možnú alternatívu v stravovaní, chcú prirodzený pôrod, dlho dojčia, nepoužívajú klasické plienky, nosia svoje deti v šatkách, nevlastnia kočík, neočkujú, dbajú na bonding, dieťa s nimi spáva v jednej posteli, príkrmy vyrábajú samy doma a trávia čas najmä vonku a nie pred televízorom.
Ak spoločnosť kedysi poznala iba výraz matka a ten hovoril za všetko, dnes to už ani zďaleka neplatí. Podskupín je neúrekom, no na ich čele stoja už nejakú dobu takzvané biomatky. Ekomatky. Alternatívne matky. Akási protiváha „obyčajnej“ ženy.
Charakteristík je ešte omnoho viac, hoci žiadna žena ich, samozrejme, nemusí spĺňať všetky naraz. Niekedy stačí iba jedna na to, aby okolie vyhodnotilo jej prístup k výchove ako alternatívny a označilo ju hanlivou nálepkou. Slovné spojenie bio-ekomatka sa dnes totiž často používa ako nadávka. Je to správne?

Lekári biomatky dôverne poznajú
Hlavným dôvodom, pre ktorý je označovanie žien takýmito nálepkami kontroverzné, je najmä fakt, že neexistuje univerzálna definícia. „Vynadať“ do biomatky tak možno aj žene, ktorá svojmu dieťaťu nekupuje bežné sladkosti z obchodu, ale mu upečie niečo vlastné, ale aj takej, ktorá sa rozhodne neočkovať či používať homeopatiká, čím môže reálne ohroziť život dieťaťa.
Problém nastáva aj vtedy, ak si takýto slovník osvoja lekári. V prípade, že ho sami nepoužívajú, prinajmenšom o pojmoch biomatka a ekomatka dobre vedia.
„V mojej profesii som sa stretla už s množstvom rodičov. Veľa z nich by sa dalo označiť pojmom biomatka, a možno by ste sa čudovali koľko máme na Slovensku aj bio-oteckov,“ hovorí pediatrička Zuzana Svitanová. Myslí si, že existujú reálne dôvody, pre ktoré si zaslúžia toto kontroverzné pomenovanie.
„Veľa čítajú, surfujú po internete, vymieňajú si informácie na rôznych fórach a často neskúmajú, či sú informácie pravdivé a podložené reálnymi dôkazmi. Neverili by ste, s čím všetkým sa pediater stretne, aké mýty musí denne vyvracať a ako presvedčivo musí vedieť argumentovať, keď má v ambulancii alternatívneho a moderného rodiča dnešnej doby,“ tvrdí.
Ako príklad udáva matku, ktorá 1,5 ročnému bábätku zo stravy úplne vylúčila sacharidy a pri otázke, čo mu dáva jesť, odvetila – klobásku. „Alebo mamička razila teóriu, že dieťa sa nemá kúpať každý deň, a tak novorodenec prišiel na vyšetrenie s tri dni starou škrupinkou sonografického gélu na hlavičke,“ opisuje lekárka.
Súhlasí, že označenie biomatka je v spoločnosti vnímané skôr negatívne. „Platí to pre rodičov, ktorí neodhadnú mieru a ich životný štýl im prerastie cez hlavu. Pokiaľ však vedia odhadnúť, kde sú zdravé hranice, môže byť pre nich označenie 'biomatka' poctou a biovýchova najzdravším spôsobom výchovy,“ konštatuje Svitanová.
Biomatky nie sú subkultúra
Predsedníčka združenia Ženské kruhy, Zuzana Krišková, má tiež s nálepkovaním skúsenosti. Aj ju nedávno označili za „eko naturál hysterku“.
„So slovným spojením biomatka som sa stretla väčšinou v prípade, ak bol tento výraz použitý ako hanlivý alebo zosmiešňujúci. A to nielen na neformálnych diskusiách, ale aj v seriózne sa tváriacich médiách, na odborných prezentáciách zameraných na kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti, či dokonca priamo pri jej poskytovaní,“ hovorí.
Problémom podľa nej je, že tieto nálepky zdanlivo vytvárajú dojem, že biomatky sú príslušníčky istej subkultúry, hoci to tak nie je. „Dôsledkom je, že k 'biomatkám' je dovolené správať sa s neúctou a nerešpektom, vysmievať sa z nich, nebrať ich požiadavky a argumenty vážne. To sa negatívne premieta nielen do medziľudskej komunikácie, ale ovplyvňuje to negatívne aj kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti,“ tvrdí Krišková.
S pojmom biomatka sa v praxi stretávajú a v niektorých prípadoch pracujú aj gynekológovia a pôrodníci.
„Stretávam sa s ním. Niekto ho môže vnímať negatívne, iný pozitívne. Niekedy sa tak pomenujú samotné rodičky, ktoré nejakú alternatívu k obvyklému vedeniu pôrodu majú, inokedy sú tak označené okolím,“ hovorí Peter Kaščák, primár trenčianskej pôrodnice, ktorá už niekoľko rokov patrí k najlepším na Slovensku.
„Nechcem posudzovať, či to je správne alebo nesprávne. Myslím, že v našej pôrodnici tieto pojmy veľmi nepoužívame, nevidím na to dôvod. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa ku všetkým ženám správame rovnako v zmysle kvality a bezpečnosti medicínskej starostlivosti,“ tvrdí pôrodník.

Nedá sa rodiť v jaskyni
„Malú som začala nosiť v šatke, keď mala dva týždne a odvtedy som pre niektorých šibnutá, moderná, internetová mamička,“ hovorí 25-ročná Barbora.
„Vôbec ma to však neuráža, lebo viem, že pre svoje dieťa robím to naj,“ dodáva s tým, že aj niektorí členovia jej rodiny považujú za hanbu, že chce svoje dieťa dojčiť čo najdlhšie.
„Ľuďom možno prekáža, že čoraz viac žien preberá zodpovednosť za svoje zdravie, študuje si veci a premýšľa o tom. Už to nie sú matky, čo len počúvajú, čo im hovoria autority,“ myslí si ďalšia mamička Sabína, ktorá si pri pôrode v bratislavskej pôrodnici vypočula komentáre o tom, že je alternatívna a že sa „nedá rodiť v jaskyni“.
„Mám z toho pôrodu trvalé následky na zdraví len preto, že moje informácie, poznatky a požiadavky boli ignorované a bolo použité násilie zo strany lekára. Vyhrážal sa mi, že ma ani nezašije, keď som za prirodzené pôrody,“ opisuje, ako sa stretla so šikanou.