Bez sexu nemôžu žiť ani jeden deň. Aj frekvencia päť či šesťkrát denne pre nich často nie je dostatočná, „výpadky“ v režime kompenzujú urputnou masturbáciou, sledovaním pornografie a erotickými chatmi.
Nezriedka sa správajú rizikovo, vyhľadávajú náhodných sexuálnych partnerov, čím ohrozujú svoje zdravie a vzťahy. Sexuálna závislosť však stále nepatrí medzi choroby. Mala by?
Existuje či nie? Jasný výskum chýba

Očakáva sa, že WHO zaradí sexuálnu závislosť ako kompulzívnu poruchu sexuálneho správania do Medzinárodnej klasifikácie chorôb v máji budúceho roka.
Pravdepodobne pôjde o krok, ktorý konečne pomôže lepšie preskúmať a pochopiť mechanizmy tohto správania a riešiť ho. V súčasnosti totiž neexistujú poriadne výskumy a mýty prevažujú nad faktami.
„Nemáme k dispozícii dostatok vedeckých štúdií, ktoré by priniesli odpoveď na otázku, či závislosť od sexu naozaj existuje. V odbornej verejnosti sa diskutuje najmä o možnosti internetovej sexuálnej závislosti, ktorá sa javí byť pravdepodobnejšou. Vychádzame z klinických poznatkov, že existuje malé, no doteraz neupresnené percento užívateľov internetu, pre ktorých sa stala pornografia dominantnou aktivitou v ich živote," uviedla pre SME sexuologička Dana Šedivá.
Komplexných výskumov, ktoré sa venujú téme, je skutočne ako šafranu. Jednou z nich je napríklad štúdia z Univerzity v Cambridgei, ktorá naznačuje, že sledovanie pornografie spúšťa u ľudí s kompulzívnym sexuálnym správaním podobnú mozgovú aktivitu, akú vyvolávajú drogy u narkomanov.
Autori štúdie však varujú pred interpretáciou, že by pornografia nutne spôsobovala závislosť.