Profimama Rút Valašíková: Potenciálni rodičia sa boja detí od narkomanov

Ste profesionálnou mamou. Čo to znamená?

Ako náhradná mama sa starám o dieťatko, ktorého sa matka vzdala, prípadne jej ho odobrali. Som jeho mamou, vstávam k nemu, chodím s ním na vyšetrenia, učíme sa, hráme sa, chodíme na návštevy a výlety, do škôlky – žijeme ako bežná rodina.

Nahrádzam dieťaťu biologickú matku v každodennom živote, chorobách aj trápeniach. Som však zamestnankyňou detského domova. Pracujem už desať rokov pre Detský domov Studienka v Petržalke.

Profesionálny rodič robí vždy len pre jeden domov, chodí doň aj ako bežný pracovník na porady a prednášky a popritom sa stará o pridelené dieťa. Správa sa k nemu ako k vlastnému.

Ako ste sa k tomuto povolaniu dostali?

Bola to náhoda a nikdy som si nemyslela, že budem robiť niečo podobné. Stretla som kamarátku, ktorá bola celá rozžiarená a povedala mi, že ide robiť profi mamu.

Nevedela som, čo to znamená. Keď mi všetko vysvetlila, veľmi som to chcela robiť aj ja. No chcela som sa zamerať len na bábätká.

Povedala o mne pani riaditeľke, lebo sa práve zamestnala, a do mesiaca som už mala doma prvé bábätko – dievčatko. Potom som si urobila aj kurz.

V súčasnosti si budúci profesionálny rodič musí urobiť najprv kurz, a potom sa skontaktuje s detským domovom so záujmom o prácu profesionálneho rodiča.

O koho sa staráte v súčasnosti?

Mám doma sedemročné dievča, ktoré chodí do škôlky pre deti s postihnutím sluchu. Žijeme spolu už od jeho pol roka. Ako bábätko malo vývod z bruška.

Myslela som si, že sa odstráni, bude všetko v poriadku a pôjde na adopciu. Vtedy som ešte nevedela, že keď má dieťa viacero postihnutí, s adopciou je to ťažšie a deti stagnujú. Keď malo 2,5 roka odstránili mu vývod, ale potvrdila sa ťažká porucha sluchu a tým aj ďalšie komplikácie. Preto je stále u nás a asi to tak aj ostane.

Popri dievčati som mala ďalších 12 detí, ktoré už odišli. V auguste som zas dostala ďalšie bábätko, dievčatko. To má viacero postihnutí, takže je dosť možné, že mi ostane aj ono. Beriem ich však ako svoje. A moje okolie si vždy myslí, že ide o moje deti.

Veselé je to so staršou profi dcérkou, ktorá je Rómka, lebo keď spolu ideme po meste alebo v autobuse, volá ma mami a ja vidím na ľuďoch, ako sa zamýšľajú nad tým, s kým ju mám. Ale to neriešim, môj problém to nie je. (smiech)

Vizáž a styling: Jana Milatová (zdroj: Jana Liška)

Ste psychicky pripravená na to, že tieto deti ostanú u vás a budete ich matkou navždy?

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Emília Bezáková: Deti z domova túžia, aby ich mal niekto rád, často sa popália Čítajte 

Ako matka sa cítim stále, aj keď už detičky odišli. Okrem dvoch detí viem o každom a teším sa, ako rastú a prospievajú. Zatiaľ sa mi nestalo, že by som uvažovala o ich adopcii. Pri prvom dieťatku som sa naučila odovzdať ho.

Dostala som dievčatko a po štyroch mesiacoch, čo bývalo u nás, mi volali z domova, že ho chce naspäť jej matka. Jej vzhľadom a povahou som nebola nadšená.

Začala malú navštevovať, ale videla som, že k nej nemá žiaden vzťah. Takmer som sa z toho zložila, pretože som sa o ňu starala ako o bábiku a nezniesla som predstavu, že sa dostane do nejakej ubytovne bez poriadnej starostlivosti a hygieny.

Keďže som veriaca, stretla som sa s kresťanským psychológom, ktorý mi povedal, že ju mám odovzdať Bohu a keď on dovolí, aby sa dostala naspäť k matke, tak ju tam aj ochráni. Vtedy som nadobudla pokoj. A nakoniec prišla iná žena, ktorá si ju adoptovala, a dokonca sa na seba podobali.

Tak som si povedala, že všetko je skutočne tak, ako má byť. Verím, že každé dieťatko, ktoré od nás odišlo, je v tej pravej rodine. Vždy sa modlíme za správnych rodičov.

Zameriavate sa len na starostlivosť o bábätká. Prečo?

Dávajú mi zmysel a napĺňajú ma radosťou. Odkedy som bola malá, modlila som sa za bábiku, aby ožila. Prala som jej šaty, žehlila, česala ju, starala sa o ňu. Potom sa mi narodila sesternica, bola často u nás, mala zdravotné problémy a pri nej som sa naučila starostlivosti o skutočné bábätko. Aj preto som sa nebála vziať si z domova staršiu profi dcérku, ktorá mala zdravotné postihnutie.

Už som s podobným ošetrovaním mala nejaké skúsenosti, no netušila som, že mi ostane. Keď som v auguste dostala ďalšie dievčatko, už na začiatku som videla, že s ním niečo nie je v poriadku a zle reaguje. Mala som veľa detí pred ním a k tomu jasle, takže som tušila, že je tam nejaký problém.

Z domova mi už vtedy chceli dať ďalšie bábätko, väčšinou som mávala dve, no odmietla som, lebo som videla, že malinká nenapreduje, ako má. A potom sa potvrdilo, že má centrálnu poruchu zraku. Postupne u nás však začala rozoznávať, začala všetko sledovať a na očnom už potvrdili zlepšenie.

Ako vyzerá proces adopcie detí, ktoré máte v starostlivosti?