Mnohé domácnosti s deťmi dôverne poznajú situáciu, keď má ich ratolesť toľko hračiek, že už niet priestoru, kam ich dávať. A prichádzajú stále ďalšie a ďalšie, pretože členovia rodiny a známi chcú dieťa zaujať niečím novým.
Navyše sa dnes čoraz menšie deti stretávajú aj s modernými technológiami a namiesto bábik, autíčok či lôpt vezmú do ruky radšej tablet či telefón.
Ukazuje sa však, že množstvo hračiek a zároveň podnetov je kľúčový faktor pri detskom vývine, keďže ak ich je priveľa, môžu dieťaťu skôr uškodiť.
„Priveľa hračiek a priveľa ponúk spôsobuje záplavu podnetov, ktoré zaťažujú mozog,“ hovorí psychologička a certifikovaná odborníčka INPP metódy Viera Lutherová.
„Ten je potom zahltený, ťažko sa orientuje a dieťa sa chráni tak, že vypne, stiahne sa do seba. Preťaženie sa často prejavuje aj ako mrzutosť, nervozita, podráždenosť.”
Ilustračné foto. (zdroj: Pixabay.com)Sledujte pohybové zručnosti
Prílišná stimulácia sa môže neskôr ukázať aj ako problém s komunikáciou, prípadne ako poruchy učenia či sústredenia.
Logopedička: Do troch rokov by dieťa nemalo prísť do kontaktu s tabletom Čítajte „Súčasné deti sú vystavené oveľa cielenejšiemu pôsobeniu mnohých podnetov.
Obzvlášť digitálne hračky sú problematické. Mozog dieťaťa prijíma množstvo dát bez námahy a nezískava žiadnu osobnú skúsenosť,“ dodáva Viera Lutherová. Problémy si so sebou dieťa prinesie aj do školy a rokmi sa môžu nabaľovať.
Podľa psychologičky sa u školákov stretávame s rôznymi prejavmi, ktoré sa dajú vystopovať do predškolského či raného veku a u každého dieťaťa môže ísť o niečo trochu iné.
„V ranom veku je to netypický psychický a pohybový vývin. Môže to byť oneskorenie, dieťa sa začne neskôr pretáčať, sedieť, chodiť alebo rozprávať, než uvádzajú tabuľkové hodnoty. Niektoré deti normy zasa prebehnú nezvyčajne rýchlo. Za významné sa považuje preskočenie fázy plazenia a/alebo lozenia po štyroch. U bábätka je povšimnutiahodný aj neštandardný emočný prejav, najmä extrémna plačlivosť alebo nezvyčajne pokojné bábätko prvé mesiace po narodení,“ približuje Lutherová.
U predškolských detí si treba pozorne všímať ich pohybové zručnosti.
„Problémy s výslovnosťou, nemotornosť a neobratnosť celého tela alebo rúk sú tiež spoľahlivým signálom. Absolventi logopedických sedení sa často vrátia do poradní ako žiaci s poruchami učenia a pozornosti,“ hovorí psychologička.
Dieťa by sa malo aj nudiť
Takéto problémy detí treba vyhodnocovať v kontexte, pretože niektoré môžu súvisieť napríklad s nesprávnou starostlivosťou rodičov. Podľa odborníčky je však tiež možné, že nezvládnuteľné správanie a emócie sú dôsledkom preťaženia nezrelej centrálnej nervovej sústavy.
Jana Eyrová a Hermiona? Detskí čitatelia potrebujú viac ženských knižných hrdiniek Čítajte Čo je teda riešením, aby sa dieťa správne vyvíjalo, ale nebolo preťažené?
„Keď chceme niečo urobiť pre rozvoj koncentrácie, nezaplavujme dieťa podnetmi, trénovaním a požiadavkami, ale nechajme ho nudiť sa s pár hračkami. To je najlepší tréning pozornosti,“ radí psychologička.
Odporúča, aby bola detská izba skôr skromná a nie preplnená. Aby dieťa rozvíjalo aj motorické zručnosti, najlepšia príprava je fyzický pohyb v predškolskom a mladšom školskom veku. Rozvíja tak koordináciu a rovnováhu.
S hovoriacimi knihami trénujú sústredenie aj jemnú motoriku
Ako pre SME potvrdila aj logopedička Zuzana Jandová, treba dbať na to, ako rodič s dieťaťom komunikuje a ako sa mu prihovára. Dobrým príkladom je podľa nej čítanie kníh už odmalička, pričom by malo prirodzene ísť o knihy prispôsobené veku (napríklad leporelá či pískacie knihy).
Zároveň treba dieťaťu rozprávať o tom, čo v týchto knižkách je, čím sa rozvíja jeho komunikácia, ale aj pozornosť aj sústredenie a podporuje sa jeho záujem o čítanie v neskoršom veku.
Rozprávky na dobrú noc zo série hovoriacich kníh. (zdroj: Albi)Keďže sú však deti veľakrát naučené sledovať videá na tabletoch a mobiloch, kniha pre ne môže stratiť čaro. Inšpiratívnou kombinácou klasickej knihy a modernej interaktivity môžu byť napríklad hovoriace knihy. Na trhu je ich ponuka pomerne široká.
„Knihy majú dve základné funkcie, jedna je, že deti počúvajú príbeh, riekanky či zvuky z prírody a vonkajšieho prostredia. To všetko sprostredkuje hovoriace pero IRS, ktoré je navyše plné doplnkových informácií, úloh, hádaniek či pesničiek. Deti si ním vedia nahrávať vlastné zvuky. Druhá funkcia je, že pero je vytvorené tak, aby pomáhalo deťom trénovať jemnú motoriku, správny úchop a trafenie sa na správne miesto v knižke, na nálepkách, pexese alebo maľovanke,“ vysvetľuje Marián Ďurišin, zakladateľ Hovoriacich kníh IRS.
Príbehy v mnohých takýchto knihách pútavo narozprávali práve slovenskí herci, medzi nimi napríklad Zuzana Tlučková, Patrícia Jarjabková, Anna Šišková, Boris Farkaš a ďalší.
Hovoriacich kníh je veľké množstvo. Môžete si vybrať napríklad podľa záľub dieťaťa. (zdroj: Hovoriace Knihy IRS)
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
