Venujete sa komplexnej logopedickej terapii u detí. Čo to znamená?
Mozog každého dieťaťa je jedinečný a individuálny. Kým u jedného zaberie na určitý problém konkrétna technika, u druhého to fungovať nemusí.
Zuzana Jandová
- v roku 2008 založila a vytvorila súkromné Logopedické centrum ASOBI jediné svojho druhu na Slovensku,
- v Centre pre dysfluencie pracovala s deťmi, ale najmä s dospelými klientmi s narušenou plynulosťou reči a viedla svojpomocný kurz dospelých zajakavých,
- ministerstvom zdravotníctva SR je vymenovaná do funkcie krajského odborníka pre logopédiu v Bratislavskom samosprávnom kraji,
- s Katarínou Sipos organizuje konferenciu pre odbornú aj laickú verejnosť „Komplexná terapia vývinových porúch“, ktorá sa uskutoční v dňoch 5.-6. mája 2018 v Bratislave.
Dôležité je stále objavovať nové prístupy a aplikovať ich do praxe Aby sa dieťa posúvalo, je dôležité nepristupovať k nemu len v jednom smere, ale kombinovať rôzne techniky, prístup a mať nad vecami nadhľad.
Práve z toho dôvodu, Logopedické centrum ASOBI, ktoré som založila v roku 2007, spolupracuje s Centrom AVARE, ktoré sa venuje riešeniu problémov neurovývinových porúch. Snažíme sa o kombináciu a komparáciu jednotlivých metód a techník a tak komplexne pomáhať každému dieťaťu.
V detskej klinickej logopédii ide o pomerne nový trend. Kedysi sa jeden problém riešil jedným spôsobom...
Na Slovensku je to aj v súčasnosti stále tak. Na dieťa sa nepozeráme komplexne, kým v zahraničí to už je bežné. V klinickej logopédii je multidisciplinárny prístup najdôležitejší.
Je potrebné dať priestor ďalším odborníkom. Dieťa po prvom vyšetrení v našej ambulancii odosielame k iným odborníkom ako je ORL lekár, neurológ a klinický psychológ, pretože len s ich vyjadrením z diagnostiky vieme správne nastaviť klinicko – logopedickú terapiu.
Sama máte malú dcéru. Prenášate svoje povolanie a komplexný prístup aj do jej výchovy?

Ako odborníčka, keď som ešte sama nemala vlastné dieťa, som sa v minulosti na deti pozerala tabuľkovo. Brala som to ako vedecký fakt, že v určitom veku by malo dieťa dosiahnuť určité schopnosti a vedomosti.
Až kým sa mi nenarodilo vlastné dieťa a nezačala sa pozerať na vývin inými očami. Vtedy som pochopila, že pravidlá, fakty a tabuľky, ktoré sa uvádzajú v knihách, neplatia na každého a ani nemôžu.
Pretože ako som už spomenula, mozog každého z nás je iný, jedinečný, aj keď sú jeho niektoré črty rovnaké. Najdôležitejšie je začať rozvíjať u dieťaťa hrubú motoriku a s tým som začala aj ja, hneď po pôrode.
Nemôžete stavať dom, ak nemáte postavené základy. Túto vetu mi raz povedala veľmi vzdelaná a skúsená klinická logopedička v praxi a ja som jej nerozumela. Až postupom času v praxi som porozumela a budem si ju pamätať do konca svojho profesionálneho života a riadiť sa ňou.
Práve hrubá motorika je základom pre ďalší vývin dieťaťa, vývoj motorických, kognitívnych a rečových schopností. Keby som si to neoverila na svojom vlastnom dieťati, neuverím, že to tak je. Už od prvého dňa je dôležité, ako dieťa držíte, polohujete, ako sa dieťa prisáva k prsníku, to všetko má obrovský vplyv na vývin jeho reči.
No svoju dcéru som do ničoho netlačila. Je dôležité stimulovať dieťa a prispôsobiť sa aj jeho tempu hravým spôsobom.

Čo považujete za základné návyky, ktorými rodič naštartuje rozvoj svojho dieťaťa a ktoré by mal určite aplikovať do výchovy od počiatku?
Už od prvého dňa života je dôležité nebyť hyperprotektívny a nechať dieťa objavovať svet. Samozrejme, je treba ho usmerniť, no zároveň mu treba dovoliť veci skúšať a sledovať.
V ľudskom tele všetko so všetkým súvisí. Napríklad správne polohovanie je dôležité pre rozvoj motorických zručností, ak je nesprávne polohované, môže mať rúčky či nohy ochabnuté a na druhej strane môže mať napäté krčné a artikulačné svaly, čo nie je dobré pre artikuláciu v budúcnosti.
Rodič by mal vedieť, ako dieťa polohovať a ako s ním manipulovať. Je tiež dôležité nechať dieťa chodiť bosé.
Hmat a vedomie vlastného tela – propriorecepcia napomôžu dieťaťu uvedomiť si polohu svojho tela v priestore.
Keď dieťa nohou skúma rôzne povrchy, prenáša nové poznatky do mozgu a aj takto rozvíja kognitívne a rečové schopnosti.
Ak ste na dovolenke, nechajte dieťa chodiť po kameňoch či vo vode. A nesmierne dôležitá je aj komunikácia, ktorá musí byť postupná a jednoduchá.
V súvislosti s komunikáciou s dieťaťom sa verejnosť rozdeľuje na skupinu, ktorá si myslí, že sa s ním treba rozprávať neutrálne a skupinu, ktorá nadmerne afektuje a rozpráva sa s dieťaťom príliš „sladko“. Ktorý prístup je správny?
Neutrálny hlas nie je určite správny. Dieťa potrebuje, aby ste menili modalitu, tón hlasu, aby videlo, či ste nahnevaní alebo sa k nemu prihovárate milo.