Ste známa Slovenka, ktorá Slovensko svojou prácou reprezentuje aj v zahraničí. Čo si o ňom a jeho budúcnosti myslíte?
Za posledné obdobie som mala možnosť okrem hrôz, s ktorými sme boli konfrontovaní, zažiť aj veľa spolupatričnosti, úprimnej snahy veci zmeniť a transformovať.
Mala som možnosť spoznať vzácnych a múdrych ľudí, videla som angažovaných študentov, rodiny, najrozličnejšie typy a skupiny ľudí, ktorí dokázali spolu komunikovať, ktorí prejavili odhodlanie, slušnosť a úprimnú vieru v to, že to tu môže byť aj inak, a to aj mňa napĺňa nádejou, že ak táto slušnosť, spolupatričnosť a úprimný záujem o veci verejné zotrvajú, budeme žiť v krajine, ktorá v ľuďoch podporuje to dobré a môžeme byť na ňu hrdí.
Ako herečka ste súčasťou spoločenského diania, ktoré bolo v posledných týždňoch vyhrotené v súvislosti s politickou situáciou na Slovensku a vraždou novinára a jeho priateľky. Pri protestoch stojíte pravidelne na pódiu so svojimi hereckými kolegami a vyjadrujete svoj nesúhlas s aktuálnou vládou. Čo vás hnevá najviac?
Nechcem prezentovať svoj hnev. Som súčasťou spoločnosti, kde sa dejú veci, pre ktoré tu už nie je miesto. Záleží mi na krajine, v ktorej žijem, aj na ľuďoch, s ktorými v nej žijem.
Ak sa teda ako občan dostanem do situácie, s ktorou hlboko nesúhlasím, ak ľudia, ktorí boli zvolení ako náš hlas, naša ochrana, zneužívajú svoju moc a ich vláda sa mení na svojvôľu, ktorá viac rúca, ako tvorí, ktorá viac kričí a obviňuje, ako hľadá riešenia a pomáha, považujem za prirodzené vziať si od nich svoj hlas späť, postaviť sa tomu priamo a skúsiť s tými, ktorým na tom záleží rovnako ako mne, vyjadriť svoj názor a úprimnú túžbu žiť v krajine, ktorá môže byť oprávnené nazvaná slušným Slovenskom.
Ste však dosť vyťaženou herečkou. Ako dokážete fungovať pri takom obrovskom tlaku?
Je to veľmi náročné, ale môžem si za to sama. Sú momenty, keď človek funguje ,na dlhʻ a v okamihu, keď nemá z čoho čerpať, začína to byť kontraproduktívne vo všetkých oblastiach.
Pracujem na tom, aby som svoj život udržiavala v rovnováhe, aj keď sa mi to zatiaľ úplne nedarí. Ale prídem na to. Jedno obdobie strieda druhé, tak to skrátka chodí…
Novinkou, v ktorej ste si zahrali a ktorá sa začala vysielať v posledných týždňoch v televízii, je seriál Milenky. Ako ho hodnotíte?

Veľmi dúfam, že bude taký, ako sme si ho predstavovali. Film a seriál sú tímovou prácou a my herci sme len jednou zo zložiek. Kým je naša práca sprostredkovaná divákovi, podieľa sa na nej a pracuje s ňou ešte veľa ľudí na rozdiel od divadla, ktoré je živým organizmom.
No filmy a seriály sú produkty, ktoré sú podmienené ďalším procesom, úpravám, hudbe, strihu a dá sa povedať, že herec tak na výsledok nemá veľký dosah.
Tvorcovia sa snažili zobrať si námet, adaptovať ho na naše podmienky a vyrobiť seriál v rámci predlohy dôstojne, pekne a na úrovni. Kvalitne. Nás to pri tvorbe veľmi bavilo, a verím, že to z nášho seriálu aj cítiť a táto emócia sa preniesla aj na divákov.

A podarilo sa to? Ako hodnotíte seriál vo výsledku vy a vaše okolie?
Našťastie, ohlasy od divákov sú veľmi dobré, spätná väzba je pozitívna. Mám radosť, moje prianie sa splnilo. Neexistuje projekt, ktorý by sa páčil úplne všetkým, o to lepšie, keď vládne pestrosť a divák si tak podľa chuti môže vybrať.
Účinkovanie v seriáloch pre vás nie je typické. Čo si o tých slovenských myslíte?
Televízor nemám, takže nie som detailný znalec celej našej televíznej tvorby. Ale snažím sa vždy zorientovať a pozrieť si aspoň časť nového projektu.