Technicky vzaté – o manželstve neviem nič. Vydatá nie som a o tom veľkom kroku, ktorý všetci opisujú ako prevzatie zodpovednosti a prekročenie pomyselnej rieky, vlastne ani nesnívam.
Rozumiem, ak manželstvo pre ľudí znamená akúsi symboliku, spečatenie lásky a vzťahu, sľub o spoločnej budúcnosti. Rešpektujem tých, ktorí si túto cestu vybrali.
Nenechajme sa však pomýliť, že to z niekoho urobí hodnotnejšieho človeka alebo partnera v porovnaní s človekom, ktorý chce žiť vo vzťahu bez papiera. Neznamená to totiž, že sa nechce viazať, pretože keď sa na to pozrieme do hĺbky, akékoľvek partnerstvo je svojím spôsobom záväzok.

Nedávno ma celkom zarazil – no dobre, trochu aj rozčúlil – názor herca Marka Majeského v rozhovore pre náš magazín.
„Mnohí manželstvo považujú za prežitok. Je pre nich oveľa pohodlnejšie vyhlasovať, že na lásku netreba nejaký papier, a potom sa môžu pohodlne pri prvom nedorozumení, konflikte či hádke rozísť, akoby to bolo niečo ako vymeniť jeden bicykel za iný,“ povedal.
Povrchnejší pohľad na „vzťahy nadivoko“ som snáď ešte nevidela a obávam sa, že nie je zriedkavý. Naozaj je niekto presvedčený, že takto to tie nezobraté páry majú?