Marek Majeský a Jana Majeská: V našom vzťahu nemáme kritické obdobia

Ako by ste definovali váš vzťah? Kde sa momentálne nachádzate ako pár?

Janka: "Nemám pocit, že by sme v rámci nášho manželstva prešli nejakými šialenými fázami. Vždy to bola pohoda. Mám pocit, že ten čas zbehol veľmi rýchlo a keď si uvedomím, že je to už skoro trinásť rokov, nechce sa mi veriť."

Marek: "Ja som sa nad niečím podobným nikdy nezamýšľal. V našom vzťahu nerobíme jesenné upratovanie alebo výročné správy. Vraví sa, že vo vzťahu sú vždy nejaké kritické obdobia, napríklad sedem rokov, ale my sme nič podobné nespozorovali. Všetko sa medzi nami prirodzene vyvíja až má človek niekedy pocit, ako by to plynulo podľa nejakého grafu.

V roku 2005 sme sa spoznali a celé sme to spolu odštartovali, o dva roky na Sv. Valentína sme mali zásnuby, o rok neskôr na Cyrila a Metoda svadbu, v roku 2010 sa narodila naša prvá dcérka Ema, v roku 2015 druhá Hanka.

Toto sú hlavné „piliere“ nášho vzťahu, vďaka ktorým nemám pocit, že je nutné robiť nejaké uzávery a rešerše. Okolo nás sa všetko deje rýchlo a prirodzene, nepotrebujeme niečo pomenúvať a analyzovať, lebo všetko je tak, ako má byť."

Jana a Marek Majeskí (zdroj: Jana Liška)

Tento rok oslávite desiate výročie svadby. Máte niečo špeciálne v pláne?

Janka: "Ani sme o tom ešte nepremýšľali a zatiaľ sme sa o tom nebavili."

Marek: "Od tohto momentu asi začneme. (smiech) Pri deťoch žijeme momentálne tak rýchlo, že to sú naše hlavné menovatele života a riadime sa najmä podľa nich. Najdôležitejšie je pre nás to, že sme rodičmi a staráme sa o to, či sú naše dcéry zdravé, spokojné a šťastné. A potom zabúdame aj na takéto milé skutočnosti."

Janka: "Ale určite to oslávime. Marek je majster v príprave prekvapení."

Čím vás prekvapil naposledy?

Janka: "Prekvapuje ma každý deň. Vie si dať záležať na momente prekvapenia.

A keď niečo plánujeme, dokáže to doladiť do úplnej dokonalosti. Niektoré veci by mi nikdy nenapadali, pritom by mali, keďže som žena. Dokáže si ustrážiť detaily a je to vždy veľmi milé.

Aj žiadosť o ruku bola pre mňa úplný šok. Vôbec som to nečakala, pretože sme o svadbe nikdy nehovorili a špeciálne ju neriešili.

No zrazu si kľakol a pripravil to dokonca tak rafinovane, že nič nepovedal, len mi odovzdal kartičku, na ktorej bolo všetko napísané. Bolo to rozprávkové."

Marek: "Žiadosť o ruku bola tajná a pripravená, lebo som to tak cítil, ale netušil som, kedy nastane ten správny okamih.

Nosil som preto pri sebe už dlhšie prsteň aj kartičku s vyznaním a čakal na Ten pocit, situáciu, prostredie, ktoré sa nedá dopredu naplánovať.

Raz keď sme boli v čase Valentína odcestovaní v zahraničí, šli na večeru, sedeli v malej vinárničke a zrazu tam nebol nikto, len my dvaja, vtedy sa to stalo. Využil som tento náhodný moment a podsunul Janke kartičku s vyznaním. No musím priznať, že som sa necítil komfortne, lebo šlo o naozaj veľmi osobný moment."

Čo máte jeden na druhom najradšej?

Janka: "Všetko. Obdivujem na ňom, že aj keď by už nemusel a mohol si dopriať pokoj, stále sa vzdeláva a stále sa chce posúvať. Je to pre mňa veľmi inšpiratívne. Svojim spôsobom motivuje aj mňa.

A dá sa na neho vždy spoľahnúť. Viem, že keď ho potrebujem, je pri mne. Je tiež fantastický otec, ktorý ľúbi svoje deti. Keď sa zamyslím nad tým, čo by som mu mohla vytknúť, nič mi nenapadá. Som pri ňom spokojná a šťastná."

Marek: "Robí ma šťastným, ako to celé život zariadil. Máme krásnu rodinu, deti. Veľmi si na Janke vážim a cením jej oddanosť pre rodinu. Je pre ňu na prvom mieste.

Bol som vychovávaný k tomu, že človek by mal mať vždy možnosť niekam sa vrátiť, mať pohodlie a teplo domova a to ja mám.

Keďže máme dve malé dcérky, jeden z rodičov sa musel situácii prispôsobiť o niečo viac. A Janku ako mamu potrebovali deti od narodenia určite intenzívnejšie ako mňa otca. Kariéru dala okamžite na vedľajšiu koľaj, a to si veľmi cením. Teraz sa však už pomaly vracia k práci."

(zdroj: Jana Liška)

Zdá sa, že manželstvo je pre vás úplne prirodzené. Čoraz viac ľudí však svadbu odmieta. Čo si myslíte o manželskom zväzku ako inštitúcii?

Marek: "Mne tiež dlhšie trvalo, kým som sa oženil, ale som rád, že mi to v hlave celé nakoniec docvaklo. Mám pocit, že v dnešnej dobe sa posúva aj vek partnerov, ktorí sa berú a mnohí ďalší manželstvo považujú za prežitok. Je pre nich oveľa pohodlnejšie vyhlasovať, že na lásku netreba nejaký papier.

A potom sa môžu pohodlne pri prvom nedorozumení, konflikte či hádke rozísť, akoby to bolo niečo ako vymeniť jeden bicykel za iný. Ja si myslím opak. Človek predsa nemôže mať v živote všetko. Súčasný svet je veľmi rýchly, egoistický a individualistický.

Dlhodobý vzťah dvoch partnerov a neskôr rodiny musí byť vždy o kompromisoch. A to sa treba v živote naučiť a nie je to ľahká cesta. Ja osobne si myslím, že inštitúcia manželstva je skôr verejné vyjadrenie a záväzok voči partnerovi, že s ním chcem žiť, byť a prežívať spolu nielen to dobré ale naopak aj to zlé."

Aký je váš recept na stabilný vzťah?