Magdalénske práčovne boli dejiskom krutosti. Mníšky v nich týrali mladé dievčatá

Marina Gamboldová je dnes 80-ročná sympatická dáma. Pri spomienke na svoju mladosť sa však jej prívetivá tvár s hlbokým pohľadom za okuliarmi zachmúri a občas neudrží slzy. Stačí jediná myšlienka.

Namiesto radostného detstva si zažila samotu ako sirota, namiesto uvoľneného dospievania peklo. Jej smolou bolo to, že nemala kam ísť a že sa spoľahla na náruč cirkvi. Marinu ako šestnásťročnú odviedol kňaz do jednej z neslávne známych magdalénskych práčovní.

„Len čo som vyšla po schodoch, prišla ku mne mníška a povedala mi, že mám zabudnúť na moje staré meno. Odteraz sa volám Fidelma,“ opisovala pred pár rokmi pre BBC. Patrila k niekoľkým preživším, ktoré poskytli svoje svedectvá o jednej z najkrutejších súčastí írskej histórie.

Nečisté padlé ženy

„V práčovni som pracovala od rána do večera. Hladovala som, pretože na raňajky nám dávali iba chlieb a nejaké omrvinky. Jedného dňa som rozbila pohár a mníška mi povedala, že ma naučí opatrnosti. Okolo krku mi obmotala hrubú reťaz, ktorú som musela nosiť tri dni a tri noci a každé ráno som musela jesť zo zeme,“ spomínala Marina na hrôzy, ktoré prežila.

Raz ju mníška dokonca v zime s ďalšími dvomi dievčatami vymkla na balkóne, kde skoro zomrela od podchladenia. V zariadení strávila tri roky. Následne odišla z krajiny a ani dnes nedokáže odpustiť a už vôbec nie zabudnúť.

Nie je jediná. Magdalénske práčovne fungovali v Írsku od 18. storočia až do roku 1996 a prešlo nimi približne 30-tisíc žien a dievčat. Svoje meno získali po Márii Magdaléne, o ktorej sa hovorí ako o prostitútke, ktorá sa pod vplyvom viery obrátila a zmenila svoje správanie. Aj práčovne mali byť pôvodne inštitúciou pre „padlé ženy“, ktoré do nich mali vstupovať dobrovoľne.

V skutočnosti sa však zmenili na cirkvou a verejnosťou ticho tolerované väzenia. Dôvody, prečo do nich ženy posielali, sa vždy našli. Väčšinou išlo o matky s nemanželskými deťmi, znásilnené dievčatá označené ako nečisté či mentálne zaostalé pacientky. Umiestnenie do jednej z práčovní však pokojne zaručilo aj obvinenie dievčiny z „promiskuitného“ správania. Stačilo, že bola príliš pekná alebo sa na mužov usmievala viac, než by sa patrilo.

V skutočnosti však väčšina nespáchala žiaden zločin a aj tak z nich urobili novodobé otrokyne.

Keď ženy prehovorili

Bol to škandál. Možno by sa o rokoch krutého zaobchádzania v magdalénskych práčovniach svet nedozvedel, nebyť predaja časti pozemkov jedného z dublinských kláštorov v roku 1993.