Vladimíra Ollé žije bez cukru, sladkej abstinencii učí aj iných

Závislosť na cukre sa dá porovnať so závislosťou na alkohole či drogách, hovorí Vladimíra Ollé, ktorá zo svojho života úplne vylúčila cukor a spolu s ďalšími priateľkami začala učiť aj iných ľudí, ako sa tejto sladkej závislosti zbaviť.

Je jednou z autoriek programu Nesladím a knihy s rovnomenným názvom, vo voľnom čase behá ultramaratóny a z prachu pozdvihla vinársku slávu juhoslovenskej vinárskej oblasti, kde s manželom založila mladé vinárstvo v obci Rúbaň.

Prestať používať cukor a vytvoriť program zbavenia sa závislosti na sladké bol nápad, ktorý vznikol z iniciatívy vás a vašich priateliek. Čo vás k tomu viedlo?

Roky som bojovala s neutíchajúcou chuťou na sladké. Stále som sa prejedala sladkým, aj keď som vedela, že to nie je správne a najmä nezdravé. Skúšala som rôzne diéty, ale nič nepomáhalo. Stále som mala potrebu dať si niečo sladké a najhoršie bolo, že som nepoznala mieru. S pojmom závislosti od cukru som sa prvýkrát stretla v roku 2014 pri čítaní jedného maďarského časopisu a vtedy som vlastne objavila svoju „diagnózu“. Hneď som sa pustila do hľadania informácií, zaobstarala som si dostupnú literatúru a pustila som sa do experimentu.

Našli ste teda spôsob, ako sa zbaviť neutíchajúcej chuti na sladké?

Presne to sa mi podarilo. Bolo to tesne pred Vianocami a vianočné sladké „dobroty“ ma nechali úplne chladnou. Nemala som túžbu ani potrebu po nich siahnuť. Bol to neopísateľný pocit oslobodenia a očisty. Zhodou okolností som sa v tom období stretla po dlhých rokoch s Angelikou, ktorá bola tiež závislá. Poradila som jej, čo má vyskúšať a vyšlo jej to. A potom som sa opäť „náhodou“ stretla so Silviou, ktorá pracuje ako psychologička a koučka. Medzi klientmi mala mnohých, ktorí zápasili s vlastnou váhou a neschopnosťou schudnúť. Moje skúsenosti sa jej zdali vhodným riešením pre problémy jej klientov. Niekde tam to celé začalo. Začali sme spolu budovať koncept Nesladím. Vypracovali sme 12-týždňový program zameraný na zbavenie sa závislosti od sladkého, ktorý nedávno vyšiel aj v knižnej podobe.

Naozaj podľa vás stačí len 12 týždňov na to, aby sme sa zbavili závislosti na sladké?

Áno, stačí. Je to čas, ktorý vyplýva z mojich skúseností z praxe. Podstatou je, že počas nich na základe postupných krokov „preprogramujeme“ náš mozog, ktorý sa tak zbaví závislosti od sladkého. Zbavíme sa zvyku, respektíve zlozvyku jesť sladké a navykneme si na iný stravovací štýl. Ale podotýkam, že človek naozaj musí chcieť a musí si svoju závislosť uvedomovať.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Cukor ako droga: Ako sa zbaviť závislosti od sladkého? Čítajte 

Hovoríte teda, že pri boji s nadbytočnými kilogramami nestačí vyupratovať len chladničku, ale i myseľ?

Presne tak. Konzumácia cukru, resp. sladká chuť spúšťa v našom organizme také chemické reakcie, ktoré sa zhodujú s reakciami pri požívaní omamných látok. Aj Medzinárodná zdravotnícka organizácia uznáva existenciu závislosti od cukru. Naši klienti sú rôzni. Niektorí potrebujú našu osobnú pomoc v podobe koučingu či psychoterapie viac, niektorí menej. A nájdu sa aj takí, ktorí vôbec. Procesom odvykania prejdú sami, bez našej pomoci. Všetko závisí od počiatočnej motivácie človeka a od miery uvedomenia si toho, že je od sladkého závislý.

Vylučujete zo životosprávy všetok cukor alebo existujú aj také typy, ktoré majú vo vašom programe zelenú?

Ja výrazne obmedzujem iba jeden „cukor“ a tým je fruktóza. Tá je však súčasťou toho obyčajného bieleho cukru, ktorý sa nachádza snáď už všade. Preto je veľmi ťažké sa mu vyhýbať, ak nemáme dostatok informácií o potravinách, ktoré nakupujeme. Fruktóza je prirodzene obsiahnutá aj v ovocí, ktoré jedávam sporadicky a v malých množstvách. Dnešné ovocie už nie je to, čo kedysi. Je prešľachtené, aby bolo čo najsladšie. Preto má neprirodzene vysoký obsah fruktózy. A s veľkým množstvom fruktózy sa naše telo nevie vysporiadať. Je to geneticky dané. Nadbytok sa priamo v pečeni premieňa na tuk, ktorý ju obaľuje, postupne obaľuje aj ostatné vnútorné orgány. Preto priberáme najmä v oblasti brucha. Naše telo neprodukuje žiadny hormón, ktorý by mu naznačil, že už cukru stačí, preto nepoznáme mieru.

Vladimíra Ollé beháva na veľké vzdialenosti (zdroj: archív V.O.)

Človek by si myslel, že náhradné sladidlá využívame preto, lebo bez cukru sa jednoducho nedá existovať. Vy učíte, ako pripravovať jedlá úplne bez cukru. Prečo?

Existujú prírodné sladidlá bez obsahu fruktózy, ktoré sú pre naše zdravie bezpečné. Ale najskôr je nevyhnutné sa zbaviť závislosti od sladkého. Inak sa budete prejedať jedlami osladenými týmito sladidlami a z bludného kruhu sa nedostanete. Viem to na základe vlastných skúseností.

Prečo si myslíte, že vylúčiť cukry z jedálnička je správne? Ako si má byť človek istý, že určitý druh stravovania je vhodný?

Je vedecky dokázané, čo všetko nám cukor v tele spôsobuje a čo dokáže napáchať na našom zdraví. Uznávam, že existuje množstvo stravovacích trendov a odporúčaní a viem, že bežný človek má z toho v hlave „guláš“ a naozaj nevie posúdiť, čo je pre neho vhodné. Jesť mäso alebo nie? Jesť raw či aj teplé jedlá? Jesť sacharidy alebo nie? Všetko má svoje pre a proti. Ale ak sa pozriete na všetky diéty a stravovacie smery, drvivá väčšina odporúča vynechať z jedálnička cukor a priemyselne spracované potraviny. Málokto vám však dá radu ako to dosiahnuť. Tu nastupujeme my.

Ak vynecháme cukor na 12 týždňov a viac, ako sa uistiť, že do toho znova „nevpadneme“?

Možno to znie neuveriteľne, ale to sa nestane. Sladké vám už potom nebude chutiť. Nebudete po ňom vôbec túžiť. Opäť je to vec, ktorá vyplynula z mojich skúseností.

Máte syna a dcéru. Ako vyzerá váš bežný domáci jedálny lístok? Je nejaký rozdiel medzi tým, čo jete vy a čo pripravujete pre deti?

S celou rodinou sa stravujeme rovnako. Nepripravujem jedlá osobitne pre seba a pre zvyšok rodiny. Nesladím ja a nesladia ani deti, ani manžel. S deťmi je to iné v tom, že v jedálničku v škôlke sa, bohužiaľ, neprimeranému príjmu sladkého nevieme vyhnúť. Respektíve, dalo by sa, ak by som im vopred pripravovala celodennú stravu a nosila im ju do škôlky. Ale z toho by som sa po čase asi zbláznila a deti pravdepodobne tiež. Spoločné stravovanie detí je dôležité. Nebolo by dobré, keby boli v takomto útlom veku svojim spôsobom izolovaní od zvyšku kolektívu, určite by im to neprospelo z hľadiska duševného vývinu a zdravia. O cukre, sladkostiach a o tom, ako na nás pôsobia, sa často bavíme. V súčasnej situácii v oblasti školského stravovania a v spoločnosti ako takej sa deti sladkému nevedia vyhnúť. Ale majú na výber. Najdôležitejší moment v celom tomto procese je ísť im príkladom. A v tom sme aj s manželom „jedna ruka“.

Takže ak k vám zavíta návšteva s balíčkom sladkostí, panika či hystéria nehrozia...

Niekedy darované sladkosti odložíme do skrinky a deti na ne zabudnú. Ale niekedy si sladkosť hneď otvoria, dajú si z nej, ale potom ju nechajú nedojedenú. Našťastie, naši rodinní príslušníci i známi poznajú náš vzťah k sladkostiam a vedia, že deťom urobia väčšiu radosť, ak im prinesú, napríklad, bublifuk.

Ste tiež vášnivá športovkyňa. Akú úlohu zohráva vo vašom živote šport? Je tiež súčasťou programu pri zbavovaní sa závislosti na sladkom?

Áno, športujem. Venujem sa vytrvalostnému behu, teraz už na ultra vzdialenosti. Šport mi robí radosť, pomáha mi udržiavať sa v rovnováhe. V rámci nášho programu mu však neprikladáme rozhodujúce slovo, keďže pri snahe zbaviť sa nadbytočných kíl je v prvom rade potrebné zmeniť stravovanie. To je až 80 % úspechu. Šport považujeme iba za doplnok, aby sa človek cítil fit a mal pevné telo.

Okrem projektu Nesladím pracujete pre vlastné vinárstvo v malebnej dedinke na juhu Slovenska. Ako je možné žiť bez cukru a zároveň si dopriať pohár vína zo sladkého hrozna?

Víno je dar bohov. (smiech) Aj keď sa dorába z hrozna - z ovocia s vysokým obsahom fruktózy – konečný výsledok, teda víno, ho obsahuje iba máličko. Samozrejme, hovorím o suchých vínach. Polosladké a sladké si ja osobne dávam len výnimočne, keďže mi, pravdupovediac, ani nechutia.

Neboli ste vinárkou vždy. Prečo ste sa rozhodli pre tak náročnú oblasť a prečo práve južné Slovensko a oblasť Strekov?

Oblasť Strekova je historicky známa najlepšími podmienkami pre pestovanie viniča na Slovensku. Bohužiaľ, v minulosti tu nebol založený žiadny vinársky závod. Tu sa hrozno iba dopestovalo a spracovalo sa inde. Napríklad v malokarpatských či nitrianskych vinárskych závodoch. A ostalo to tak aj po zmene režimu. Tu sa hrozno iba dopestovalo a skupovali ho najmä vinári z Malých Karpát. Preto sa nám myšlienka založenia vinárstva v tejto oblasti zdala ako veľmi dobrá. Nech dopestované hrozno ostane doma. Naskytla sa možnosť kúpiť areál bývalého charitného domu v Rúbani. Išlo o 10-hektárový areál so zanedbaným parkom, kaštieľom, do ktorého zvrchu i zdola zatekala voda a množstvom socialistických budov v pomerne zlom technickom stave. S pomocou architektov sa nám po niekoľkých rokoch podarilo dostať areál do takej podoby, ako ho môžete vidieť dnes.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Jedenásť trikov, ako rýchlo a účinne poraziť chuť na sladké Čítajte 

S výrobou vína ste ešte len začali a už zbierate rôzne ocenenia doma i vo svete. Aké sú vaše ambície a plány v tejto oblasti?

Radi by sme boli symbolom južnoslovenskej vinohradníckej oblasti. Našou investíciou chceme povzniesť celý región a pomôcť aj menším vinárom, nech si do ich pivníc nájdu cestu milovníci vína z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia. S vínkami sme pozbierali niekoľko významných ocenení na medzinárodných súťažiach v zahraničí. Asi najvýznamnejšie sú medaile z Bruselu, z Paríža a z Madridu. A samozrejme aj medaily z popredných slovenských súťaží. Za tieto úspechy vďačíme nášmu hlavnému technológovi Lacovi Ďörďovi, ktorý sa s láskou a oddanosťou venuje svojej práci.