Prečo by deti mali písať rukou, keď je budúcnosť o technológiách a písaní na klávesnici? Možno aj vy patríte k rodičom alebo učiteľom, ktorí si kladú podobnú otázku.
Tvrdenie, že písanie rukou je už čosi zastaralé, je veľký omyl.
Pri písaní rukou nejde len o schopnosť, ktorá bola potrebná kedysi, ide o funkciu tela, ktorá je previazaná s ďalšími činnosťami mozgu a ktorá na ne dokáže výrazne vplývať.
„Veľmi rada hovorím, že vedomie prechádza cez nás až k jemnej motorike. Pomáha nám a deťom prejaviť sa a formovať sa. Jemná motorika, ktorú využívame pri písaní, je mimoriadne dôležitá,“ hovorí detská psychologička Gabriela Cviková.
Čítanie a písanie idú ruka v ruke a písanie ide s perom v ruke. Následky kombinácie papier-pero-ruka-mozog siahajú ešte hlbšie.
Gabriela Cviková to vysvetľuje takto: „Plynulý pohyb píšucou rukou zapája do práce viac oblastí mozgu ako prstoklad. V laboratórnych skeneroch žiari mozog pri písaní rukou podstatne viac, než mozog niekoho, kto ťuká do klávesnice. Niet divu, prebieha tu naraz kontrola pohybu celej končatiny, tlaku pera na papier a zovretia ruky, zrakové rozpoznávanie už napísaného textu, premýšľanie nad tým, čo treba napísať ďalej. Celé sa to ešte zakončí rozpoznávaním vlastných chýb.“
Mnohé z týchto aktivít bude mozog využívať aj pri iných činnostiach, napríklad pri zaväzovaní šnúrok na topánkach, alebo pri jedení príborom.
A ak si ich celoživotným opakovaním uložíme hlboko do mozgu, máme vyššiu šancu, že o ne neprídeme vo vysokom veku, alebo pri chorobe.
Princípom je ovládať telo a robiť veci tak, ako to chceme my, nie ako to chce naše telo.
Rukou zapísané poznámky prešli našim vedomím, našim telom a sú pevnejšie zapísané aj v mysli. Lepšie si ich pamätáme.
Starý rodič má mať vo výchove vnúčat len hlas poradcu Čítajte Ako rozvíjať jemnú motoriku od počiatku
Ak chceme, aby naše deti dobre ovládali jemnú motoriku, musia ju trénovať.
Psychologička odporúča, navliekanie korálikov, skladanie lego kociek, kreslenie. Aj keď sa to nezdá, dôležité je aj chodiť s nimi často von, hrať sa na prekážkových dráhach, nechať ich liezť po stromoch, aj keď nám strach káže zakazovať im to.
Nedostatok takýchto aktivít vedie podľa odborníčky k čoraz častejšiemu výskytu porúch “dys” ako dysgrafia či dyslexia.
Deťom nedoprajeme dosť pohybu, skúšania, skúmania, rôznorodých pohybových a pravidelných činností, pri ktorých musia zapojiť koordináciu, sústredenie a vôľu.
Malé dieťa začína kresliť vo veku približne 3 rokov a využíva pri tom skôr hrubú motoriku, jeho vôľa je slabšia. Chce mať veci rýchlo a podľa seba.
Postupne prechádza do jemnej motoriky, približne v piatom roku už začína byť trpezlivejšie a je dobré ponúkať mu ceruzky a pastelky primeranej veľkosti a dĺžky, aby sa postupne učilo ich správnemu držaniu.
Sú deti, ktoré neradi kreslia. Riešením je podľa Gabriely Cvikovej, napríklad, dať dieťaťu do ruky kladivo, nech zatĺka klinčeky, vykrajuje z cesta koláčiky alebo navlieka korálky.
Netreba sa však báť toho, že by dieťa jemnú motoriku nerozvinulo vôbec. Vývoj si vždy cestu nájde a rozvinie ju skôr či neskôr alebo sa lepšie schopnosti prejavia v inej oblasti myslenia.
(zdroj: Pelikan griffix)Čím skôr, tým lepšie
Pri písaní či kreslení dieťa nepotrebuje špeciálne písacie pomôcky, ak nemá žiadny problém. Ak však má problémy s týmito úkonmi alebo odpor k písaniu, je dobré obrátiť sa na špeciálne pomôcky.
Gabriela Cviková odporúča začať trénovať rozvoj jemnej motoriky s dieťaťom čo najskôr.
„Viaceré štúdie ukazujú, že čím skôr sa deti naučia držať ceruzku, tým majú vyššie šance na akademický úspech. Preto je dôležité, aby sa deti nehrali len s počítačmi a tabletmi, ale venovali čas aj kresleniu, plastelíne a vo vyššom veku písaniu. Rodičia im v tom môžu pomôcť správnym výberom písacích potrieb, ktoré sú ergonomicky tvarované pre správny úchop.“
Uľahčujeme život sebe, nie deťom
Ak ste rodič, určite ste sa stretli so situáciou, keď ste si pomohli technológiami, aby ste dieťa utíšili, zabavili alebo ste mu jednoducho dovolili používať mobil či tablet tak, ako jeho rovesníci.
Možno aj vy nechávate svojho malého školáka sedieť dlhšie pri počítači a pomáhate mu stiahnuť si, nájsť či spracovať domácu úlohu na počítači.
Využívanie technológií je síce v súčasnosti prirodzená vec. Pokiaľ to však nie je nutné, je lepšie od nich deti držať alebo im obmedziť čas, ktorí hrou s nimi trávia.
Dieťa sa prirodzene rozvíja, každé vlastným tempom, no takéto uľahčovacie alebo oddychové metódy jeho vývoj spomaľujú.
„Technológiám nezabránime. Je dobré menším deťom nadeliť čas, koľko budú s nimi v kontakte. Deťom do predškolského veku by som odporučila hranie sa s mobilmi a počítačmi maximálne 30 minút denne. Malé deti ešte nevnímajú čas ako taký a keď ich niečo baví, chcú to robiť čo najdlhšie. Preto je na rodičoch, aby určili pravidlá a naučili ich, že keď im povedia, že stačí, oni musia tieto prístroje vypnúť. Staršie deti už začínajú vyjednávať. Vtedy je dobré dohodnúť sa, povedzme, na intervale päť minút. Keď sa povie dosť, dieťa má 5 minút na to, aby skončilo. Vôľa je dôležitejšia u rodiča ako u dieťaťa, dieťa sa musí naučiť disciplíne,“ vysvetľuje psychologička.
Deti nepotrebujú len dynamické športy, joga je užitočný trend aj pre najmenších Čítajte Z praváka ľavák
„Prerábanie“ ľavákov na pravákov bolo kedysi bežnou praxou v školách aj doma. Deti, ktoré písali ľavou rukou, boli nútené písať pravou.
Takéto „znásilňovanie“ však nepôsobilo pozitívne na mozog a myslenie, a mohlo, aj keď nenápadne ovplyvniť mozgovú činnosť aj v dospelosti. Je však ťažké povedať, kde presne sa takáto zmena mohla prejaviť.
„S hrôzou zisťujem, že sa tieto praktiky dejú aj dnes. Prehodenie „káblov“ môže spôsobiť chaos a môže sa to odraziť na myslení aj vnútornej rovnováhe. Ak sledujeme dieťa pozornejšie, môžeme v niektorých prípadoch prísť na to, že je obojručné. Naznačiť to môže, napríklad, jeho nevôľa kresliť pravou rukou alebo sa mu nedarí držať predmety v prstoch správne. Môžeme prísť aj na to, že je ľavák. Riešením je častejšie využívať aj ľavú ruku na menšie pohyby, kreslenie, strihanie a podobne. Cieľom je naladiť ruku ako náš nástroj a zladiť ju s mozgom a celým telom,” objasňuje detská psychologička.
Viac na Artmama.sk
Viac na Nanicmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
