Vo vyspelých krajinách sme mu vystavení takmer všetci a skúsenosť s jeho konzumáciou vyvoláva potrebu porovnania so závislosťou od drogy. O cukre v tomto duchu premýšľa čoraz viac vedcov. Dôkazy poukazujú na to, že má na ľudský mozog podobný vplyv ako nikotín, heroín či kokaín, ba dokonca sa špekuluje, že je možno ešte návykovejší ako tieto látky.
Skrýva sa aj tam, kde by sme ho nečakali
Zo štúdie londýnskych vedcov, ktorú minulý rok publikovali v magazíne Lancet, vyplýva, že na svete je viac obéznych ľudí než podvyživených. Príjem sladkostí a cukru v rôznych formách v tomto probléme zohráva svoju úlohu, keďže ľudia si nie vždy dokážu ustrážiť množstvo, ktoré skonzumujú.
Platí to nielen o štandardných cukrovinkách, ale aj o potravinách, v ktorých by sme veľké množstvo sladidiel nečakali (kečup, jogurty, dressingy, fit tyčinky) a tiež o nápojoch.
Zatiaľ čo pred dvesto rokmi človek vo svete skonzumoval priemerne 8 kíl cukru, pred sto rokmi to už bolo 40 kilogramov a v súčasnosti sa toto číslo pohybuje v rozmedzí 50 až 60 kíl ročne.
Najväčšiu spotrebu majú Američania, Nemci, Holanďania, Íri, Kanaďania či Fíni. Na Slovensku má konzumácia cukru relatívne ustálený charakter, ide o niečo vyše 30 kilogramov za rok. Stúpa však spotreba nezdravých sladených nápojov.
Ilustračné foto. (zdroj: TASR/AP)Je závislosť od cukru skutočná?
Predstavme si, že cukor funguje ako najdostupnejšia legálna droga. Je opojná, nadopuje nás energiou a na to, aby uspokojila naše potreby a vyvolala želaný emocionálny efekt, ju stačí prijímať ústami.
Neprebúdza v nás však ostražitosť a obavy o zdravie tak, ako iné drogy, hoci závislosť môže byť rovnako reálna. Niektoré negatívne efekty zvýšeného príjmu cukru sa totiž môžu prejaviť až po rokoch.
Radíme medzi ne kardiovaskulárne ochorenia, inzulínovú rezistenciu, zvýšené riziko vzniku cukrovky druhého typu, riziko rakoviny hrubého čreva, poškodenie pečene, metabolický syndróm, obezitu či problémy so zubami.
Nenechajte sa zmiasť. Sú agávové, ryžové či datľové sirupy naozaj zdravé? Čítajte Britskí vedci minulý rok publikovali metaštúdiu, v ktorej spochybnili ľudskú závislosť od cukru, keďže jej existenciu podporujú iba dôkazy z výskumov na myšiach. Experimenty s hlodavcami však významne priblížili priebeh neurochemických procesov, ktoré sprevádzajú vytváranie závislosti od cukru, jeho vysadenie, respektíve odopieranie a následnú reakciu naň.
Väčšie množstvo štúdií sa odvoláva na neurochemické zmeny v mozgu, pri ktorých sa uvoľňuje dopamín a tieto prejavy sú typické aj pre užívateľov drog. Pravidelný zvýšený príjem cukru môže teda vyvolávať abstinenčné príznaky ako depresiu, úzkosť, triašku či neovládateľnú chuť na sladké. To všetko súvisí aj s nestabilnou hladinou cukru v krvi, ktorej prejavy sú náladovosť či podráždenosť.
(zdroj: Pexels.com)Ako spoznať, že ste závislý? Otestuje sa
Náš organizmus cukor potrebuje na správne fungovanie. Kedy ho však je už priveľa a ako zistíte, že ste si pomaly, ale isto vybudovali závislosť?
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
