Niektorým ľuďom nebude tento rok dopriate, aby prežili Vianoce doma, s rodinou, v zdraví a pokoji. Hľadajú bezpečie, strechu nad hlavou, ľudskú spoločnosť a opateru. Prečítajte si štyri reportáže o tom, ako budú vyzerať tohtoročné sviatky v detskom domove, v útulku pre bezdomovcov, v krízovom centre pre týrané ženy a deti a v domove seniorov.
Detský domov: Netradičná veľká rodina
Vysoký rodinný dom s podlhovastou sivou bránou v centre Pezinka by bolo ľahké prehliadnuť. No tak, ako je z vonka nenápadný, vo vnútri je každý deň plný života. Ide totiž o jeden z troch domčekov, ktoré sú súčasťou Detského domova Harmónia.
„Naše detičky majú tú výhodu, že už nebývajú vo veľkej budove s nápisom detský domov. V takomto komornejšom prostredí je aj vianočná atmosféra citeľnejšia,“ hovorí jeho riaditeľka Beata Molnárová.
Beata Molnárová (zdroj: archív BM)Keď krátko poobede prichádzame do domčeka, všetky deti sú ešte v škole. Žije ich tu desať, najmladšie majú šesť rokov, najstaršie sedemnásť. Detský domov však ani napriek ich neprítomnosti nevyzerá pusto. Spomínaná vianočná atmosféra nás skutočne víta, dôkazom je vyzdobená útulná obývačka, vianočné dekorácie na dverách aj oknách, medovníčky na stole.
O čosi neskôr rozprúdia pokojnejšiu atmosféru aj prví malí i veľkí navrátilci. Zhadzujú aktovky a srdečne sa zdravia s tetami vychovávateľkami i pani riaditeľkou.
Tá hovorí, že na najkrajšie sviatky v roku sa deti veľmi tešia. „S písaním listov Ježiškovi začíname už v novembri, aby sa všetko stihlo zabezpečiť. Deti, ktoré vedia písať, to zvládnu samy, menším pomôžu tety,“ pripomína neodmysliteľnú prítomnosť vychovávateliek.
Darčeky deťom dodávajú externé firmy a sponzori. Najčastejšie si želajú, a teda aj dostávajú rôzne hračky, oblečenie, knihy, stavebnice či športové potreby.
Aj počas našej návštevy sa jeden z menších chlapcov zdôveruje pani riaditeľke, čo by si chcel na Vianoce nájsť pod stromčekom. Keď sa rozprávame, dobehne k nej a ukazuje výstrižok novín s obrázkom hračky.
Vychovávatelia však okrem darčekov s deťmi hovoria aj o duchovnej podstate Vianoc. Snažia sa ich naviesť k tomu, aby sa k sebe správali lepšie.
(zdroj: Michaela Žureková)Tradície ako v normálnej rodine
Sviatočné dni trávia niektoré deti so svojimi príbuznými či rodičmi. Domov podporuje ich vzájomné vzťahy počas celého roka a ak sú vhodné podmienky, na Vianoce domček opúšťajú.
Netýka sa to však detí, ktoré takúto možnosť nemajú. Keď sa pýtame, koľko z nich to bude tento rok, Beata Molnárová odpovedá, že presné číslo ešte nevedia. Mnohí rodičia si totiž rozhodnutie vziať svoje ratolesti domov nechávajú na poslednú chvíľu.
„Deti, ktoré sa s príbuznými nestretávajú a sú zvyknuté na prostredie a tety vychovávateľky, si Vianoce u nás užívajú,“ hovorí riaditeľka. Štedrý deň je podľa jej slov tradičný.
Tak sviatky v domove opisuje aj 19-ročná Nikola, ktorá žije v modranskom domčeku, no kvôli našej návšteve prišla do Pezinka. V domove je od dvanástich rokov a každý rok v ňom trávila aj Vianoce.
„Tety nám hovorili, že sú také zvyky, že by sa na Vianoce nemalo celý deň jesť. Ale my to nedodržiavame, dáme si polievku alebo niečo ľahké. S deťmi varíme, chystáme stôl, robíme šalát. Ako v normálnej rodine,“ opisuje štedrý deň. Podľa jej slov v domčeku zostalo na sviatky približne šesť detí.
Nikola ich tento rok prvýkrát strávi mimo detského domova. „Ideme k nášmu bývalému psychológovi. On má chatu a tam budeme aj s jeho rodičmi. To bude zas také iné. Mala som tam ísť aj minulý rok s bratom, ale nešla som, lebo som ešte strašne chcela byť s týmito deťmi,“ priznáva.
Psychologička a pedagogička Zuzana Horváthová a Nikola (zdroj: Michaela Žureková)„Nikdy som si Vianoce veľmi neužívala, lebo hoci je to veľmi pekný deň, aj tak by mal byť hlavne o rodine. Na domčeku je to predsa len iné. No už si ani nepamätám, aké to bolo doma, lebo to bolo už veľmi dávno. Som rada, že je tu so mnou aspoň môj brat a ľudia, na ktorých som zvyknutá. Aj deti, aj vychovávatelia sú taká rodina,“ hovorí Nikola.
Počas sviatkov sa pri deťoch striedajú vychovávatelia, na štedrý deň s nimi podľa Nikoly zostávali zvyčajne dve „tety“. „Už len to, že sú v ten deň s nami, je veľmi milé a pekné. Málokto by si na ten deň dokázal dať službu, keď môže byť doma so svojou rodinou,“ oceňuje mladá dievčina.
Možno si však ani sama neuvedomuje, že aj vychovávatelia a ostatní zamestnanci domova majú k deťom blízky a svojský vzťah. „Je to taká moja druhá rodina,“ priznala samotná riaditeľka Beata Molnárová. A uveriť jej nie je ťažké.
Nocľaháreň pre ľudí bez domova: Vianoce pre všetkých, v akomkoľvek stave
Vo dvore za veľkou budovou na Ivánskej ceste pripomínajúcou sklad nás už čakala projektová manažérka Nina Piovarčiová. Navštívili sme Nocľaháreň sv. Vincenta de Paul neďaleko letiska, ktorú má pod dohľadom táto mladá žena.
„Naša nocľaháreň sa otvára o siedmej večer, ľudia, ktorí nemajú domov z nej musia odísť o siedmej ráno. Počas noci dostanú nocľah, môžu sa osprchovať, dať si večeru – polievku, chlieb, teplý čaj, ráno raňajky, teda chlieb s maslom, čaj a jablko. Majú možnosť dať si vyprať a vysušiť veci alebo si za symbolický poplatok vziať čisté a suché oblečenie. Poskytujeme tu aj sociálne poradenstvo,“ vysvetľuje funkciu zariadenia manažérka, ktorá pracuje pre neziskovú organizáciu DEPAUL Slovensko a prevádzkuje nízkoprahovú Nocľaháreň sv. Vincenta de Paul, ktorá ako jediná otvára dvere každému bez rozdielu.
Môže sem prísť ktokoľvek nad 18 rokov a keďže ide o nízkoprahové stredisko, ľudí neodmietne v akomkoľvek stave. „Môžu prísť zanedbaní, znečistení, pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok. Neposielame takých ľudí preč. Môžu tiež prísť bez dokladov,“ hovorí Piovarčiová.
Nocľaháreň sv. Vicenta de Paul (zdroj: DEPAUL Slovensko)V zime počet dočasných obyvateľov v nocľahárni narastá. Prespať ich tu môže približne dvesto. Aj keď vianočnú náladu zatiaľ v zariadení necítiť, prípravy sú v plnom prúde. V týchto dňoch každý človek bez domova hľadá len spôsob, ako naplniť svoje základné potreby a v pokoji sa vyspať.
Myšlienky na Vianoce prichádzajú až neskôr, počas sviatkov. Pracovníci nocľahárne sa počas Štedrého večera snažia ľuďom, ktorí prídu, vytvoriť čo najpríjemnejšiu vianočnú atmosféru v rámci možností.
„Nocľaháreň každoročne počas Vianoc pripraví večeru pre všetkých, ktorí prídu – ryba, šalát, kapustnica. Postaví sa tiež vianočný stromček a púšťajú sa rozprávky. Súčasťou večera je aj svätá omša. Je nás tu vždy viac, príde viac pracovníkov a dobrovoľníkov, atmosféra je rodinná, viac ako inokedy,“ vysvetľuje manažérka.
Počas sviatkov je táto nocľaháreň jediným miestom, kde sa môžu ľudia, ktorí nemajú bývanie, ukryť pred zimou a ako jediné zariadenie ostáva otvorené aj počas prvého a druhého sviatku vianočného.
Ľudia bez domova tu môžu stráviť Štedrý večer a následne si tu oddýchnuť aj počas ďalších dvoch dní namiesto toho, aby hľadali úkryt v obchodných centrách a budovách, ktoré bývajú v tomto období zatvorené.
Postele pripravené pre bezdomovcov ktorí prichádzajú od siedmej večer (zdroj: DEPAUL Slovensko)Piovarčiová hovorí, že počas sviatkov býva v zariadení menej ľudí ako inokedy. Mnohí majú príbuzných, ku ktorým sa dočasne počas sviatkov nasťahujú, nemusia sa utiekať len do nocľahární.
„To, že ide o ľudí bez domova, neznamená, že ide aj o ľudí bez rodín,“ objasňuje. Mnohí z tých, ktorí hľadajú večer útočisko v nocľahárni a počas dňa v útulkoch, príbuzných majú. Kvôli konfliktom, neschopnosti si pomôcť, zlej finančnej a sociálnej situácii príbuzných či neschopnosti spoločne nažívať však ostávajú na ulici a spoliehajú sa na pomoc sociálnych pracovníkov.
„Niektorí navštívia svojich príbuzných, ktorí ich počas sviatkov dočasne prichýlia alebo idú za priateľmi žijúcimi v chatkách a domčekoch na okraji miest, kde dokážu prežiť chladné zimné dni. Zvyšok sa spolieha na nocľahárne,“ uzatvára Nina Piovarčiová.
Pred Vianocami pribúdajú v zariadeniach neziskovej organizácie aj ľudia, ktorí majú záujem pomôcť. „Niektorí prídu pomôcť priamo k nám a strávia tu určitý čas vykonávaním rôznych úloh ako dobrovoľníci.
Triedia šatstvo, upratujú. Iní pomáhajú finančne, materiálne, na webe zverejňujeme veci, ktoré zbierame a potrebujeme,“ hovorí Nina Piovarčiová. Práve teraz zariadenie uvíta dary v podobe čajov, kávy, cukru, mydiel, zubných pást, toaletných papierov, pyžám či uterákov.
Interiér nocľahárne sv. Vicenta de Paul (zdroj: DEPAUL Slovensko)Ivan čaká na presun z útulku do domova dôchodcov
Súčasťou budovy je aj útulok, v ktorom je 20 postelí. Tu môžu ľudia v núdzi ostať dlhšie a aj počas dňa. Ostávajú tu tí, ktorí majú nejaký zdravotný problém, hľadajú si prácu alebo si potrebujú vybaviť doklady.
V útulku žije aj 73-ročný Ivan. Bez domova je už dlhé roky, teraz by bol najradšej, keby sa mohol dostať do domova dôchodcov, no asi si ešte chvíľu počká. Nocľaháreň na Ivánskej ceste navštevuje takmer od jej vzniku, od roku 2006, predtým hľadal útočisko aj v iných zariadeniach v Bratislave.
Pôsobí ako neškodný dobrák, no aj on mal obdobia, keď vzdoroval pomoci sociálnych pracovníkov. Odniesla si to jeho noha, s ktorou má dodnes problémy. Liečil si ju spolu s bedrovým kĺbom v Útulku sv. Lujzy de Marillac, no potom sa nepohodol s personálom a odišiel.
Ďalších osem dní strávil na ulici. Keď sa však jeho zdravotné problémy stupňovali, opäť sa objavil v nocľahárni na Ivánskej ceste.
„Kedysi som pracoval v bani, no v roku 1971 som sa rozviedol so ženou. Potom som žil s rodičmi a na ulici som, odkedy mi zomreli a to už bolo veľmi dávno. Ja problémy nemám a ani ich nevyhľadávam, nesťažujem sa. Je mi tu dobre,“ začal nám pán Ivan rozprávať.
Patrí medzi tých, ktorí sa alkoholu vyhýbajú. Počas Vianoc ostáva v útulku, bežne ich trávil v pridruženej nocľahárni, no s rastúcim vekom hľadá čo najväčšie pohodlie. A ako každý iný, aj on prepadá sentimentálnosti a spomienkam na rodinu.
„Na Vianoce každý premýšľa o rodine, ja na ňu myslím tiež. Chýbajú mi rodičia,“ hovorí. Teraz si Vianoce radšej urobí v útulku, do prednej časti, kde sa podáva večera, chodí len na chvíľu.
„Nemám chuť ísť medzi tých opitých. Minule na seba jeden chlap vylial polievku a spal. Tak čo s takými ľuďmi? Radšej si Vianoce urobím tu, donesiem si večeru a omšu si môžem pustiť aj z rádia. Posedíme si s kolektívom z našej aj vedľajšej izby,“ opisuje svoje skromné vianočné plány.
Aj Ivan má na Slovensku pár príbuzných, no nebavia sa a nestretávajú sa ani na Vianoce. Útulok je to najlepšie, čo má aktuálne k dispozícii.
Krízové centrum pre ženy: Vianoce s pocitom bezpečia
Tráviť sviatky v pokoji a v kruhu rodiny nie je samozrejmosť, ale skôr výsada, ktorá nebola dopriata každému. Predstaviť si, aké je to utiecť od týrania a nájsť útočisko v krízovom centre, je pre nejedného ťažké. Takáto neľahká životná situácia sa však týka mnohých žien, ktoré sme navštívili v petržalskom centre pre obete domáceho násilia – Brána do života.
Sviatočnú atmosféru v jednoposchodovej budove cítiť pomenej, no na niektorých oknách sú nalepené snehové vločky a v kuchynke majú klientky aj adventný veniec s "naoko" zapálenými sviečkami. „To kvôli bezpečiu,“ vysvetľuje riaditeľka krízového centra Daniela Gáliková.
Väčšina žien totiž v azyle žije so svojimi deťmi, pričom mnohé z nich sú maličké.
Adventný veniec (zdroj: Gabriel Kuchta)„Mám tu tri deti, jedného chlapca a dve dievčatá. Na Vianoce budeme tu, budú mať dva stromčeky, jeden bude spoločný a jeden budeme mať na izbe. Budúci týždeň chceme všetci spolu aj s deťmi piecť. Tešia sa, je to pre nich také nové, tak uvidíme, ako to zvládneme. Ale myslím, že dobre,“ hovorí s nádejou tridsaťročná Barbora.
Väčšina klientiek, s ktorými sme sa rozprávali, strávi v krízovom centre svoje prvé Vianoce. Je medzi nimi aj Ingrid (50).
„Ja si myslím, že to bude tak, ako doma. Prestreté vianočné obrusy, navaríme, napečieme, spravíme šalát, rybičku,“ hovorí. V Bráne do života je spolu s päťročnou vnučkou, ktorej nakúpila aj darčeky.
„Dostane vaničku, bábiku, maľovátka...“ vymenúva. „Veľmi sa teší. Ona to vníma tak, že je medzi deťmi a neberie to tak, že by bola niekde mimo domova. Ani nevie presne, čo sa deje. Ale darčeky, to by ste mali vidieť, ako sa teší a rýchlo trhá papiere,“ smeje sa Ingrid.
S obdarovávaním žien a ich detí nemá centrum Brána do života problém. „Snažíme sa s dlhoročnými partnermi nájsť riešenia, ako im pomôcť, aby si mohli nakúpiť všetko, čo je potrebné. Jedna z firiem, ktorá už roky reaguje na listy od detí pre Ježiška, im vždy prinesie darčeky pod stromček,“ vysvetľuje Daniela Gáliková.
V predvianočnom čase sa na centrum obracia aj veľa ľudí, ktorí chcú pomôcť a darovať oblečenie, trvanlivé potraviny či iné drobnosti. Ženám tak pomáhajú prežiť sviatky, ale aj bežné dni s pocitom menšieho finančného tlaku.
Podľa riaditeľky musia niektoré z nich hospodáriť v priemere s tromi eurami na deň a nakúpiť z takejto sumy na štedrovečernú večeru je doslova nemožné.
Dúfajú v rodinnú atmosféru
Centrum ženám necháva voľnú ruku a prípravy na varenie či trávenie večere majú vo svojej réžii.
„Zatiaľ neviem, ako tu bude štedrý deň prebiehať,“ priznáva Monika (45). „Je to pre mňa niečo nové, ale myslím, že ho strávim v kruhu mojich detí a ľudí, ktorí tu zostanú.“
V krízovom centre býva s dvomi deťmi. „Dcéra už má viac rokov, je rozumná a vie, že tu musíme byť. Syn to vníma tak, že tu bývame a nechápe, čo sa vlastne deje. No na sviatky sa teší, snáď tu bude rodinná atmosféra,“ dúfa Monika.
Plán je taký, že si s ostatnými ženami chcú sadnúť za jeden štedrovečerný stôl. V rámci kolektívu si vraj rozumejú a to isté platí aj o deťoch.
Deti pomáhajú zdobiť (zdroj: Gabriel Kuchta)Stromček, večierky a nová rodina
Pre klientky pripravilo centrum aj vianočný stromček, ktorý bude vytvárať tradičnú atmosféru. Priestory sú veľké a tak sa ich snažia aspoň trochu zútulniť. Zhruba tri týždne pred Vianocami však na súkromnej výzdobe najviac zapracovala pani Andrea (43), ktorá býva v bezbariérovej izbe.
„Pripravila som sa, aby som si pripomenula, že sa blížia sviatky. To už človek cíti, že je taká pohodová atmosféra,“ hovorí s úsmevom a ukazuje nám ovešané záclony a zárubňu. V centre je vraj veľmi spokojná a našla tu útočisko.
„Spokojná som tu so všetkým, ľudia sú všetci fajn, nemám žiadny problém. Neprežijem Vianoce v kruhu rodiny, ale prakticky toto je už moja rodina a tak to vnímam,“ zhŕňa.
Vzájomné vzťahy utužia ženy aj na dvoch vianočných večierkoch, ktoré pre ne organizuje centrum spolu s podporou firiem. Najpodstatnejšie je však to, aby v sviatočnom období zažili trochu radosti a pokoja aj ony. To je to, čo spolu so svojimi deťmi výsostne potrebujú.
Pani Andrea si izbu vyzdobila (zdroj: Gabriel Kuchta)Domov pre seniorov: Vianoce ako spoločenská udalosť
Seniori, ich život, potreby a problémy stále nepatria medzi populárne témy dnešnej spoločnosti. Možno je to tým, že si nevieme predstaviť, ako sa cítia alebo si nechceme predstaviť, že raz v ich situácii budeme aj my.
Na Slovensku sú desiatky zariadení pre seniorov, no stránia sa ich mladí aj starší ľudia.
„Starší majú pocit, že presunom do zariadenia pre seniorov život končí, ale nie je to tak. Skôr tu začína. Mnohokrát je život dôchodcov v domove kvalitnejší ako v prirodzenom pôvodnom prostredí, kde žili celý život. Pretože pravdou je, že doma sú seniori často osamelí, nemajú v blízkosti rodinu a ľudí, ktorí by ich vedeli počúvať a postarať sa o nich. Opadne z nich strach, že by sa im mohlo v noci niečo stať a nebude im mať kto pomôcť,“ začala objasnením zámeru Domova pri kríži rozhovor jeho riaditeľka Jana Dudoňová.
Vianoce u seniorov začínajú už v novembri
Vianočná atmosféra zariadenia je neprehliadnuteľná už pri vchode. Z „výkladu“ sa na ulicu usmieva veľký snehuliak za zábradlím aj s vtáčou búdkou a všetko je vyrobené z papiera. Na stenách visia adventné kalendáre, v jednej z miestností stojí efektný Betlehem tiež vyrobený technikou lepenia papiera.
„Už od konca novembra šírime vianočnú atmosféru aktivitami, výrobou výzdoby v tvorivých ateliéroch, veľa sa so seniormi rozprávame, spomíname na časy, keď boli mladší aj na to, ako trávili Vianoce doma,“ hovorí sociálna pracovníčka a ergoterapeutka Jana Kubincová a pokračuje: „No akokoľvek sa im snažíme vytvoriť vianočnú atmosféru, uvedomujú si, že my na Vianoce odchádzame ku svojim rodinám a oni tu ostávajú. Mnohí, ktorí ostali naozaj sami, sa celý rok držia, no keď sa lúčime a odchádzame na sviatky, poplačú si.“
Pani riaditeľka ju dopĺňa: „Vidno to aj počas víkendov, keď tu ostane len niekoľko pracovníkov a my odchádzame. Zavládne tu ticho. Pre mnohých sme rodinou my. A zamrzí ich, keď odídeme, aj keď len na pár dní. Počas sviatkov vedia, že budeme preč dlhšie a preto už v období pred Vianocami pre nich neustále pripravujeme aktivity, ktorými sa snažíme zamestnať im myseľ, aby nemysleli na to, že tu ostanú zrazu sami. Tento rok Vianoce vyšli na víkend, takže to tu nebude tak dlho prázdne.“
Vianoce v Domove pri kríži (zdroj: Domov pri kríži)Súbory, deti, koncerty aj vianočná večera
Nejeden psychológ by súhlasil s tvrdením, že pre fyzickú aj psychickú kondíciu starších ľudí je dobré, ak sa venujú viacerým aktivitám podľa svojich možností. Tohto princípu sa držia aj v Domove pri kríži a platí to aj na sviatky.
Do vianočnej nálady sa obyvatelia „seniorského“ paneláka začínajú ladiť Katarínskou zábavou. Tento rok im zaspievala Gizka Oňová. Podávala sa kapustnica, koláče a káva, niektorí si zatancovali, iní si posediačky zatlieskali a zaspievali.
Súčasťou predvianočného programu bol koncert speváckeho súboru SENIORANKA a aj keď už majú seniori v domove detstvo za sebou, tešili sa z návštevy sv. Mikuláša. Mikuláš navštívil najmä klientov na lôžkovom oddelení, ktorí nemajú možnosť premiestniť sa do spoločenských miestností a obdaroval ich balíčkami.
Sv. Mikuláš na lôžkovom oddelení Domova pri kríži (zdroj: Domov pri kríži)Keď nastane Štedrý deň, mnohí obyvatelia domova sa dočasne presúvajú k svojim rodinám. Niektorí sa tam len navečerajú a vrátia sa späť, iní u svojich detí či vnúčat strávia niekoľko dní. Sú však aj takí, ktorí ostávajú v domove.
Medzi nimi je aj pani Anna Šebeňová (89). V Domove pri kríži žije už 14 rokov. „Mám v Bratislave syna a vnučky, ktorí ma navštevujú. Ale najlepšie mi je naozaj tu, nemenila by som. Keby som ostala so synom, všetci by šli do roboty a ja by som ostala sama,“ povedala. No prvé dva roky sa na svoj pobyt v domove pozerala inak.
„Keď som sem prišla, prvý aj druhý rok počas Vianoc som bola sama. Preplakala som ich. Nechcela som ísť sem dole medzi ostatných, ostávala som na svojom byte. Ale na tretí rok som sa k ostatným pripojila. Štedrý večer v spoločnosti sa mi začal páčiť. Pred Štedrým večerom sa pomodlíme, zaspievame si, a potom večeriame,“ opisuje dôchodkyňa.
Počas Vianoc sem za ňou príde aj syn s vnukom a vnučky, ktoré sa narodili dcére pani Anny. Tá však pred pár rokmi umrela. Pre pocit vianočnej pohody aj napriek vysokému veku robí pani Anna maximum. Vzala nás do svojho bytu, ktorý prekvital Vianocami.
Girlandy, vianočná ruža, a ozdobené kytice kvetov namiesto stromčeka tvorili roztomilú scenériu, akú hocikde neuvidíte. Na poličkách mala vyloženú modranskú majoliku a vianočné dekorácie dopriala aj balkónu.
Pani Anna (vľavo) a pani Mária trávia vianočné sviatky v domove (zdroj: Martina Štérová)Vianoce osamote zažíva v domove pani Mária Zajacová (86), ktorá má problém so sluchom a trápia ju aj kolená. V domove žije len rok a pol, no tiež si pochvaľuje, aj keď je jedna z mnohých, ktorá v duši pobyt v podobnom zariadení spočiatku odmietala.
Napriek tomu si o zaradenie doň zažiadala spolu s manželom a na prijatie čakali osem rokov. Bohužiaľ, do domova sa dostala sama, pretože jej manžel medzitým umrel. Pani Zajacová mala ťažký osud. Jedna z jej dcér umrela pred dvomi rokmi, druhá má väčšie zdravotné problémy, ako ona sama a tak sa o svoju matku nemôže postarať.
„Zo začiatku som bola smutná, že som tu. Pýtala som sa sama seba, prečo nemôžem byť ešte doma. Ale nemám na výber. Čo by som sama robila? Nevládzem ani navariť a všetko som zabudla, pretože mi už neslúži hlava. Prišla som sem z vlastnej vôle a som tu rada. Máme tu už aj priateľov, všeličo si môžeme povedať, stretávame sa vonku aj v budove v spoločenskej miestnosti. Človek sa starobou veľmi zmení a tu sme si väčšinou podobní,“ opísala svoju situáciu pani Mária.
„Rodina nám, samozrejme, chýba, ale pracovníci tu v domove nám ju nahradzujú. Pomáhajú nám a majú s nami súcit. Vedia, že aj ich čaká podobný osud ako nás,“ hovorí.
Štedrý večer trávi s ostatnými dôchodcami, ktorí ostávajú v zariadení počas sviatkov. V jedálni je pre nich pripravená vianočná večera, koledy aj rozprávky. Aj keď sú Vianoce pretkané smutnejšou náladou, pracovníci domova sa snažia obyvateľov rozveseľovať a zamestnávať pestrým programom.
Vianočné tipy a recepty:
- Vianočné darčeky: pre mamu, pre otca, pre deti, pre babku, pre dedka, pre teenagerov
- Vianočné recepty: štedrá večera, medovníky, plnené oriešky, vanilkové rožky, medové rezy, vianočné koláče
- Vianočné filmy: TV program, romantické, komédie, rozprávky a animáky
- Vianočné pesničky: koledy, hity, texty
- Vianočné priania a vinše a obrázky na stiahnutie
- Vianočné trhy: v Bratislave, Košiciach, Prešove, Žiline, Trnave, Martine, Trenčíne, Poprade
- Vianočné dekorácie: ako zabaliť darčeky ekologicky, trendy v roku 2024, ako vyzdobiť stromček
- Naj roka 2024: knihy roka, najlepšie filmy, najlepšie rozprávky, najlepšie seriály
- Aké bude počasie na Vianoce
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
