- Vonkajšiu vrstvu treba ošúpať – pri zelenej špargli menej ako spodnú tretinu, pri bielej polovicu až dve tretiny, v závislosti od hrúbky výhonku a starnutia po zbere.
- Pred varením sa spodná časť odkrojí – čím viac času prešlo od zberu, tým väčšiu časť treba odkrojiť – čo deň to pol centimetra. Odrezané kusy sa dajú využiť napríklad na polievku.
- Špičky výhonkov sa dajú použiť do šalátov aj surové, ale na väčšinu receptov sa aj výhonky krátko obvaria.
- Špargľa sa varí vo vode ochutenej soľou, cukrom, citrónovou šťavou a maslom, pričom zelenej stačí o tretinu menej času ako bielej.
- Najdlhšie sa varia bázy, a preto najlepším spôsobom prípravy je varenie na stojato tak, aby po vložení siahala vriaca voda až pod hlavičky. Po dvoch minútach sa špargľa povytiahne, aby z mierne vriacej vody trčala tretina výhonkov, po ďalších dvoch minútach dve tretiny. Na záver sa do nevriacej vody na minútu ponorí celá špargľa, následne sa scedí a prudko schladí v ľadovej vode.
- Takto pripravenú bielu špargľu možno jesť ihneď, použiť na varenie alebo mraziť až na 12 mesiacov.
- Po krátkom varení zostáva jej nutričná kvalita zachovaná – klesá len obsah vitamínu C, vitamíny B sa prakticky nemenia.
- Horšie je to s konzervovanou špargľou, kde z výhonkov uniknú takmer všetky hodnotné látky. Pri nadbytku je lepšie špargľu naložiť do sladkokyslého nálevu.
- Nezabúdajte však, že v jednoduchosti je krása a s krásou ide aj chuť.
