Kedysi sa slovo kouč spájalo so športom, no v dnešnej zrýchlenej dobe cítime potrebu koučovať všetko - aj svoj život. Nevieme sa dočkať, kedy budeme šťastní a úspešní. A prečo by sme nemali byť? Manažéri a firmy využívajú služby koučov bežne, no k lifekoučingu sú Slováci a Slovenky zatiaľ opatrní. Kedysi mal vraj každý druhý Američan vlastného psychoanalytika, dnes je moderné mať lifekouča. Kedy vlastne kouča vyhľadať?
„Koučing je určený pre kohokoľvek,“ vraví lifekoučka Janette Šimková.
„Často dostávam otázku, ako sa líši od terapeutického sedenia. Koučing pracuje s ľuďmi, ktorí sú emočne stabilizovaní, nemajú psychické problémy. Kouč nie je v roli experta, ktorý by niekoho posudzoval, hodnotil a dával rady. To kouč nerobí. Kouč je partner pre komunikáciu a jeho úlohou je doviesť koučovaného k tomu, aby si sám odpovedal, poznal lepšie sám seba a svoje okolie, stanovil si vlastnú víziu budúcnosti, odvodil si z nej svoje ciele a potom ich začal krok za krokom uskutočňovať.“
Koučka Janette Šimková (zdroj: Archív J.Š.)Janette úlohu kouča ilustruje na príklade. „Je to akoby chcel niekto zdolať vysokú horu. Zoberie si kouča, ale kouč nepolezie zaňho. Bude ho sprevádzať, a keď bude človek potrebovať hodiť lano, tak mu ho hodí. Kouč stojí pri ňom, je ten, vďaka ktorému to človek nevzdá, lebo sa mu dostane špecifickej starostlivosti pre jeho rast a sebazdokonaľovanie.“
Ten, kto vyhľadá životného kouča, vôbec nemusí byť prípad pre psychológa.
„Väčšina mojich klientov rieši osobnostný rozvoj. Človek vie, že by mal niečo robiť, chce niečo riešiť, chce sa pohnúť zo stagnácie, odhodlať sa k zmene, akurát mu k tomu niečo chýba. Nemá dosť odvahy, je neistý, neverí si, bojí sa. A vtedy je kouč ten, ktorý je veľmi nápomocný pri tom, ako pomáha človeku ujasniť si, čo vlastne chce a ako sa k tomu dostane.“
Ak by sa predsa len ukázalo, že klient má vážny problém, ktorý by mal riešiť s iným odborníkom, koučka mu poradí návštevu psychológa alebo psychiatra.
„Som v roli toho, kto ľudí aktivizuje, aby vhodné riešenie pre seba našli. Často im zdôrazňujem: Nečakajte, že vám niekto povie, že niečo je pre vás dobré, vy sám sa s tým potrebujete stotožniť. Keď si vy sám vyberiete riešenie, tak ho aj naplníte.“
Meňme svet od seba
Gro práce kouča spočíva v kladení otázok. „Každú odpoveď treba vyhodnotiť, osadiť ako kamienok do mozaiky poznania a potom zvážiť, ako sa vyjasňuje celkový obraz, čo v ňom ešte chýba a akú ďalšiu otázku položiť, či trefne reflektovať vypočuté,“ vraví Janette.
Keď nám v živote niečo nejde, vyhovárame sa na vinníkov. „Je to ľudské. Často počujem: Keby som mala lepšieho muža, šéfa, čokoľvek. Vtedy sa nehýbeme z miesta, zostávame zacyklení v kruhu, lebo sme sa stotožnili s rolou obete. Tento postoj, našťastie, vie každý zmeniť, keď sa rozhodne.“
Mnohé klientky Janette Šimkovej sú ženy okolo štyridsiatky. „Majú odrastenejšie deti a mohli by sa konečne začať venovať sami sebe. Ale zrazu nevedia, odkiaľ to uchopiť, kde nájsť zmysel života. Riešia, či môžu byť natoľko sebecké, aby sa odtrhli od rodiny. Väčšina z nich je nastavená sebaobetovať sa.“ Často sa ženy trápia tým, že prežívajú problémy, ktoré sa ich priamo netýkajú. „Problémy muža, svokry. Sú na tom emočne zainteresované.
Koučka Marcela Korčeková: Pomáha ženám na ceste za dieťaťom Čítajte Keď príde emočná explózia, vzťahy sa narušia, lebo o problémoch nekomunikujú priebežne. Venujem sa aj vzťahovému koučovaniu, kedy je na stretnutí spoločne muž so ženou, rodič s dieťaťom alebo nevesta so svokrou. Je to ideálne, lebo pre záchranu či vyladenie vzťahu je potrebná snaha všetkých, ktorých sa problém týka. Vzťah nedokáže revitalizovať iba jeden z partnerov.“
Janette neraz počuje od ľudí, že nemajú s kým prebrať svoje trápenie: Nemám sa komu zdôveriť. Predsa nebudem niekoho zaťažovať. Každý má toho svojho dosť. Alebo sa obávajú, že by boli nepochopení. „A ja, v roli partnera pre debatu, si to rada pozorne a bez hodnotenia vypočujem, a popritom sa uisťujem reflexiami a otázkami, či rozumiem správne tomu, čo človek prežíva,“ vraví.
Človek mnohokrát cíti, že potrebuje veci vyriešiť a vtedy je úlohou kouča zistiť, v akom štádiu zmeny sa klient nachádza, lebo každá z etáp si vyžaduje iný prístup.
„Ľudia niekedy zabúdajú, že majú naplno vo svojich rukách to, ako sa postavia k rôznym životným situáciám, do ktorých ich ostatní vťahujú. Je to pohodlné, ak prenecháme zodpovednosť na niekoho iného, aby rozhodoval za nás. Potom ho môžeme obviniť z toho, keď niečo nevyjde. Sme kuriózne veľmi aktívni, keď hľadáme výhovorky, prečo sa nám nedarí, a prečo sa nám neoplatí snažiť sa. Niekedy nie sme k sebe úprimní a väčšmi sa snažíme kontrolovať ľudí okolo seba, než aby sme pracovali na sebe.”
Čo vám bráni?
Na prvom stretnutí si človek kouča oťuká. Väčšina koučov ponúka grátis „ochutnávaciu“ debatu. Keď zistí, že mu kouč vyhovuje, dohodnú sa na ďalšom sedení. Ceny si určuje každý kouč sám a závisia od jeho skúseností a erudície. Za jedno sedenie zväčša zaplatíte okolo 40 až 60 eur, ale možno iba 20, alebo aj 90 až 100 eur. „Zvyčajne stačí polhodinka, aby klient odhadol, či bude koučovi dôverovať.
Ešte sa mi nestalo, že by niekto ani prvé sedenie nechcel absolvovať,“ tvrdí Janette. Niekedy klient príde s konkrétnym problémom, ale k jeho skutočnej podstate sa možno dopracujú až na druhom, treťom sedení.
„Klientka napríklad tuší, že jej konflikty na pracovisku pramenia z toho, že sa nedokáže brániť voči využívaniu a manipulácii, ale nevie, ako to urobiť. Prvou úlohou kouča je koučovaného rozhýbať, vyprovokovať k akcii. Spočiatku nie je ani také dôležité, aký rýchly je pohyb a ktorým smerom vedie, kľúčové je, aby si koučovaný klient posilnil sebadôveru a eliminoval podceňovanie a kritickosť voči sebe. Tento zmenený postoj zachytia ostatní a schéma sa zmení.“
Podarí sa napokon, aby sa klient dostal tam, kde chcel, aby dosiahol, po čom túži? „Často hovorím ľuďom – ste jedineční a výnimoční, všetko záleží len od vás,“ vraví Janette.
„Nepotrebujete, aby vám to niekto odobril, schválil. Kouč nie je v roli učiteľa, mentora či rodiča, ktorý vám povie „áno“ a potľapká vás, povie - choď do toho synak. Ale bez spochybňovania verí tomu, čo človek túži dosiahnuť. Často sú ľudia nerozhodní a neistí, akoby čakali, že niekto za nich urobí rozhodnutie.
Vedieť sa správne rozhodovať je umenie a múdrosť, ktorej sa človek postupne učí. Každý z nás si musí vytýčiť vlastný smer, hoci niektoré cesty sú ťažšie, dlhšie a plné ilúzií, a niektoré lekcie omnoho viac bolia.”
Stále som počúvala, že som tvrdohlavá
„Prišlo to samé,“ vraví tridsaťročná Kristína o tom, prečo vyhľadala lifekoučku.
„Som typ človeka, ktorý rád na sebe pracuje, chce stále niečo na sebe zdokonaľovať. A keď sa mi niečo deje stále dokola, prečo to neriešiť? Vždy, keď sa na problém pozrie aj nejaká ďalšia osoba, človek si viac uvedomí. Niekedy sa zbytočne obviňujete kvôli niečomu, čo je vlastne dobré, len rodina to vníma skreslene. Chcela som objektívnejší pohľad na určité veci, aby som sa zbytočne netrápila tým, čo je úplne normálne.“
Jej životná koučka vie vraj „upratovať veľkú kopu a rozložiť ju na veľa malých“ - z toho sa potom človek skôr vymotá. Keď sa toho nakopí z každej strany, človek môže prepadnúť malej panike. Koučka Kristínu naučila, že veci treba riešiť po maličkých kúskoch. „Chce to čas. Ja som bola naučená, že všetko sa musí hneď a teraz, ale tak to nefunguje,“ priznáva a dodáva, že si uvedomuje, ako veľmi ju v jej rozhodnutiach ovplyvňuje rodina.
„Príbuzní vás väčšinou nejako vidia, chcú vás nejakú mať a keď sa začnete meniť, vymykať sa z ich predstavy, vznikajú nedorozumenia,“ vraví. Kristína stále počúvala, že je tvrdohlavá, radikálna, ale zistila, že taká vôbec nie je. Výsledok bol, že sa nevedela k veciam radikálne postaviť a zaujať stanovisko, lebo sa obrazu, ktorý si o nej rodina vytvorila, podvedome bránila. Dnes má zo seba úplne iný pocit:
„Dosť sa poznám a viem, čo chcem. Koučka vždy vedela nájsť vo mne veľa dobrého a povzbudiť ma. To bolo fajn. Keď vo vás každý hľadá len chyby, nijaké rady nefungujú. Človek potrebuje podporu.“
Kristína pracovala v reklamných agentúrach, ale keďže nie je veľmi priebojný typ, často nebola úspešná. „Teraz robím skôr grafické veci, menej komerčné,“ vraví a dodáva, že lifekoučing ľuďom odporúča: „Človek nájde vnútornú slobodu, začne si viac veriť. Je dôležité, aby dospel k sebareflexii. Lebo donekonečna vám môže niekto niečo hovoriť, ale keď to nechcete počuť, tak nepomôžu žiadne zázraky.“
Niekedy sa aj plače
Marián sa rozhodol vyhľadať lifekouča, keď pracoval pod veľmi silným tlakom, čo sa negatívne prejavilo na jeho zdraví. „Potreboval som pohľad zvonku a prehodnotiť svoje priority, uvedomiť si, kde zbytočne strácam čas. Naučil som sa zvládať stres, prešiel som na zdravšiu stravu. Začal som znova športovať a viac relaxovať,“ pochvaľuje si.
„Základným pocitom klienta je túžba po zmene alebo po zdokonalení,“ vraví Silvia Gallová, ktorá sa lifekoučingu začala venovať po tom, ako si vďaka koučovi sama uvedomila, že chce zmeniť pôvodnú profesiu. „Vyhorela som,“ priznáva stručne. Bola šéfredaktorkou lifestylového časopisu. Veľa času trávila na tlačovkách, prácou sa cítila vyčerpaná. Hneď, ako si uvedomila, čo jej je, zanechala novinárčinu a začala robiť lifekoučing.
Človek, ktorý vyhľadá životného kouča, túži podľa nej po zmene súčasného stavu, napríklad v oblasti kariéry. „Alebo sa chce posunúť po stránke zdravotnej, spirituálnej, osobného rozvoja. Nepotrebuje terapiu, nepotrebuje radu, čo má robiť, potrebuje skôr, aby niekto našiel jeho silné stránky, aby mu ukázal, alebo ho len tak jemne nasmeroval na cestu, po ktorej by mal ísť,“ vraví Silvia.
Lifekoučka Silvia Gallová (zdroj: Dušan Křístek)Ľudia, ktorí prídu za koučom, zväčša nevedia, čo ďalej. Majú pocit, že sú v zabehnutých koľajách, že stratili akúkoľvek radosť zo života. Prípadne sú v strese, vyhoretí. Alebo sa chcú zdokonaliť, žiť zdravým životným štýlom.
Podobne ako Janette aj Silvia vraví, že to nie je kouč, ktorý vás „nakopne“, človek vlastne nakopne sám seba: „Dobrý kouč vo vás zapáli oheň, ktorý si už vy sami udržiavate. Nedáva vám rady: Toto rob, toto rob, toto nerob. On vám ukáže cestu, cieľ a vy sa preň nadchnete. Nie je to vzdušný zámok, nie je to nič nedosiahnuteľné, je to to, čo naozaj ide z vás. A človek má sám za tým ísť.“
Čo jej ľudia zvyknú povedať, keď odchádzajú? „Ďakujem. Každý sa teší, keď sa mu podarí nejaká zmena. Nečakám siahodlhé komplimenty, skôr sa tešíme spolu.“
Nie je však pocit, že ste vďaka koučingu dospeli k životnej zmene, falošnou ilúziou? Inými slovami, nie sú peniaze za kouča iba zbytočne vyhodené? „Za svoj život je zodpovedný každý sám, nie je zaň zodpovedný ani kouč, ani psychológ, ani lekár,“ vraví Silvia a dodáva:
„Je na vás, čo chcete urobiť so svojím životom. Ak sa chcete len prísť porozprávať, zavriete dvere a poviete si – fajn, je to zo mňa vonku, a pokračujete v niečom, čo ste robili doteraz, asi sa nič nezmení. Ale takýchto ľudí veľmi nestretávam.“
Hoci patologické prípady nasmerujú koučovia k psychológom, stáva sa, že aj na ich sedeniach sa ľudia rozplačú. „Pri lifekoučingu určite áno. Robíte s emóciami, idete dosť do hĺbky, človek si uvedomí súvislosti, ktoré mu možno ani nenapadli, alebo aj napadli, len ich v sebe potláčal,“ vysvetľuje Silvia
Psychológ alebo kouč?
Neberú lifekoučovia chlieb psychológom? Nefušujú im do remesla? „Koučing je termín posledných rokov, do oblasti práce s ľuďmi presiakol zo športu. Kouč je doslova tréner a koučing je trénovanie,“ vraví psychológ Dušan Fabián.
„Človek, ktorý prevádza koučing, môže a nemusí byť psychológ. Usmerňuje a trénuje, vedie človeka, ktorý ho vyhľadal. Klient je akoby špičkový hráč a kouč je tréner, čiže kouč vedie špičkového hráča - má asi to postavenie a tú funkciu ako tréner v športe. Keďže to robia aj nepsychológovia a sú veľmi nadšení, že sa „veľmi lacno“ dostali k niečomu, čo sa podobá psychológii, k tej praktickej, tak z toho nemám najlepší pocit. Koučing dnes robí kde-kto. Kouč môže narobiť aj všeličo zlé, pokiaľ nemá širší rozhľad."
Psychológ Dušan Fabián (zdroj: SME Iris Kopcsayová)Napriek tomu si Fabián myslí, že lifekoučing dokáže človeku pomôcť. „Áno, pretože človek nie je do problémov emocionálne vtiahnutý, má sa na ne pozerať z nadhľadu.“ Súhlasí, že vďaka koučovi je možné zvýšiť alebo zlepšiť svoj výkon. „Ešte jeden zmysel má tento pojem,“ myslí si Fabián.
„Výhoda koučingu spočíva v tom, že sa nenarába s pojmami „psychologické poradenstvo“ alebo „psychoterapia“. Niektorí ľudia ich totiž odmietajú. Tvrdia, že nepotrebujú psychoterapiu, že sú úplne v poriadku. Hoci myšlienka psychoterapie je celkom iná – človek môže zájsť za psychoterapeutom, aj keď je celkom v poriadku a ešte sa môže zlepšovať. Ja sám, keď robím zákazku pre firmu, tiež netvrdím, že robím psychoterapiu, ale poviem, že robím koučing.“
Nech už vyhľadáte psychológa alebo lifekouča, výsledok bude záležať od vás.
Znie to ako múdrosť z amerického filmu, ale vy sami musíte chcieť niečo urobiť so svojím životom. Kouč vám pomôže, ale špičkovými hráčmi sa musíte stať sami. A možno zistíte, že zázraky sa dejú. Frflať na svoj nevydarený život nestačí. Ako povedal v jednom rozhovore český herec Jan Tříska, ktorý sa po emigrácii presadil v Amerike: „this is your life“, toto je váš život . Žiaden iný mať nebudete.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
