Znásilňovali ich a nazývali ženským strelivom. Utešiteľky stále čelia znevažovaniu

Začiatkom marca sa v juhokórejskom meste Soul konal študentský protest. Študentky stáli v bezprostrednej blízkosti pamätníka pripomínajúceho „utešiteľky“ a v rukách držali transparenty: „J. Mark Ramseyer, ste harvardským profesorom 21. storočia? Kritizujeme výskum, ktorý popiera ľudské práva.“

Pod eufemizmom utešiteľky (angl. comfort women) sa skrývajú ženy, ktoré japonská cisárska armáda počas druhej svetovej vojny násilím alebo podvodom prinútila vykonávať prostitúciu. Vrchná hranica odhadov obetí hovorí o 200-tisícoch žien.

V armádnych nevestincoch väznili aj Európanky, avšak väčšina vykorisťovaných žien pochádzala z Kórey, ktorú Japonsko od roku 1910 okupovalo. Táto historická trauma dodnes zhoršuje vzťahy Japonska s krajinami v okolitom regióne, najmä s Južnou Kóreou.

Ramseyerova práca, ktorá tvrdila, že tieto ženy boli v nevestincoch dobrovoľne, situáciu ešte zhoršila.

Vraj mali zmluvy

Lagerbordely

K prostitúcii nútili ženy aj nemeckí nacisti.

Na podporu pracovného výkonu zaviedli nacisti v máji 1943 takzvaný FFF systém. Privilegovaní väzni v koncentračných táboroch, predovšetkým kápovia, dostali možnosť na oslobodenie – „Freiheit“, lepšiu stravu –„Fressen“ alebo na návštevy bordelu – „Frauen“.

Pod nátlakom tu takto pracoval asi 300 až 400 žien.

Okrem nevestincov pre väzňov existovali v blízkosti táborov „elitné“ nevestince pre príslušníkov SS. Tie mali medzi väznenými ženami ešte odstrašujúcejšiu povesť ako bordely pre väzňov.

Nacisti v obave pred šírením pohlavných chorôb a homosexuality zakladali a kontrolovali nevestince určené pre vojakov v Nemecku a okupovaných krajinách.

Odhaduje sa, že obeťou systému bolo okolo 34-tisíc žien.

K novému vyostreniu situácie došlo už koncom januára. Japonsko totiž oznámilo, že vyplatenie odškodného dvanástim obetiam, ktoré žiadal kórejský súd, je „absolútne neprijateľné“.

V marci zas odborný časopis International Review of Law and Economics zaoberajúci sa právom a ekonomikou plánoval publikovanie článku profesora Harvardovej univerzity Johna Marka Ramseyera.

Ramseyer vo svojej práci tvrdil, že desiatky či stovky tisíc žien vykonávali prostitúciu dobrovoľne a na základe platných zmlúv. Recenzenti článku však upozornili, že ide len o autorovu domnienku a v štúdii nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by jeho tvrdenie dokázal.

Viac ako tritisíc odborníkov následne podpísalo verejné vyhlásenie, ktoré považuje vedcov článok za alarmujúci. Kým odborný časopis článok stiahol, japonské média, napríklad nacionalisticko-konzervatívne noviny Sankei Shimbun, text nadšene prijali a uverejnili.

Horší ako nemeckí nacisti

Existuje pritom množstvo priamych dôkazov, svedectiev, výpovedí preživších a dokonca viedozáznam, ktoré dokazujú, že počínanie cisárskej armády voči ženám bolo násilné a že ide o vojnový zločin.

Ženy, ktoré vykonávali nútenú prostitúciu, boli evidované ako vojnové zásoby a v armádnom slangu sa o nich hovorilo ako o ženskom strelive či ako o verejných toaletách.

V mnohých ohľadoch sa japonská armáda k ženám správala ešte krutejšie ako nemeckí nacisti, ktorí tiež využívali systém vojenských nevestincov.