Osobne si myslím, že to nie je "limitujúci vzorec myslenia". Skôr si myslím, že je to jeden z dôvodov, prečo je ten človek v niečom dobrý. Mám tú skúsenosť, že veci sa daria, keď je človek pri zemi. Môj spolužiak na výške to počas skúškového zhrnul takto: Človek niečo vie až vtedy, keď sa dostane do bodu, že si myslí, že nič nevie.
To je sice mozne, ale pristup popisany v clanku moze takemu cloveku komplikovat pracu alebo postup, a v skupine rovnako sikovnych ludi, ktori vsak tento problem nemaju, je v jasnej nevyhode. Hlava mu nedovoli uchadzat sa o čejlendže, na ktore objektivne ma, atd.
Ukradnúť niečo v "privatizácii" sa môže za osobný úspech považovať len spoločnosti zlodejov. U mňa dosiahol úspech človek, ktorý je v niečom fachman, že si u neho rád objednáš službu a rád za ňu dobre zaplatíš, lebo vieš za čo platíš. Keď človek dosiahne takúto povesť, tak je úspešný.
Byť považovaný za "nášho človeka" to úspech nie je.
Do diskusií sa môžu zapojiť všetci predplatitelia SME.sk, Korzar.sk a Spectator.sk. S predplatným získate neobmedzený prístup k článkom, ako aj neobmedzený počet príspevkov v diskusiách. Ak ešte nemáte predplatné, kúpiť si ho môžete tu.