Osobne si myslím, že to nie je "limitujúci vzorec myslenia". Skôr si myslím, že je to jeden z dôvodov, prečo je ten človek v niečom dobrý. Mám tú skúsenosť, že veci sa daria, keď je človek pri zemi. Môj spolužiak na výške to počas skúškového zhrnul takto: Človek niečo vie až vtedy, keď sa dostane do bodu, že si myslí, že nič nevie.
To je sice mozne, ale pristup popisany v clanku moze takemu cloveku komplikovat pracu alebo postup, a v skupine rovnako sikovnych ludi, ktori vsak tento problem nemaju, je v jasnej nevyhode. Hlava mu nedovoli uchadzat sa o čejlendže, na ktore objektivne ma, atd.
Do diskusií sa môžu zapojiť všetci predplatitelia SME.sk, Korzar.sk a Spectator.sk. S predplatným získate neobmedzený prístup k článkom, ako aj neobmedzený počet príspevkov v diskusiách. Ak ešte nemáte predplatné, kúpiť si ho môžete tu.
Ukradnúť niečo v "privatizácii" sa môže za osobný úspech považovať len spoločnosti zlodejov. U mňa dosiahol úspech človek, ktorý je v niečom fachman, že si u neho rád objednáš službu a rád za ňu dobre zaplatíš, lebo vieš za čo platíš. Keď človek dosiahne takúto povesť, tak je úspešný.
Byť považovaný za "nášho človeka" to úspech nie je.