SME
Pondelok, 23. november, 2020 | Meniny má KlementKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Keď starneme, začíname byť rodičmi vlastných rodičov (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

 

krásne napísaná generačná výpoveď.
chcem dodať len toto: tendencia bojovať s rodičmi (aj keď v tom najlepšom úmysle) sa neskôr, keď už nebude s kým bojovať, premení na trvalú a veľmi pálčivú ľútosť, že sme k nim neboli láskavejší, vľúdnejší, kým bol ešte čas.
 

hm

ano preto sa snazim byt s nimi maximalne laskavy a vludny, nebojujem, ucim ich ako zit v sulade s nami ...
 

 

kým nám žijú rodičia, sme deti - nech máme bárskoľko rokov.
s ich odchodom sa táto rola z nášho života nenávratne stratí. mne je až k plaču ľúto, že sa už nemôžem starať o mamu a každý večer jej vravím Mami, vďaka za všetko a prepáč.

ako sa my správame k svojim rodičom, tak sa raz budú správať naše deti k nám.
 

hm

ano, preto nelutujem peniaze pre mamu na spolocne dovolenky, na spolocne straveny cas, vozim ju vzdy ked chce sem do D a velku väcsinu nasich dovoleniek travime na SK - aj ked kamosi uz boli kde kade po svete a sa zo mna smeju, ze dovolenkujem v zapadakove na SK ... mne to nevadi
 

máte veľké srdce,

mame dávate nevyčísliteľný dar a zároveň obdarúvate aj seba. raz budete na tento čas spomínať s dojatím.
 
Hodnoť

Text hodný pozornosti

svojou výpovednou hodnotou, citlivým a výstižným vnemom paradoxu ako aj krásnym obrazným podaním. Stojí za pozastavenie sa nad ním kým sme toho schopní.
 
Hodnoť

 

tak z 50rocneho urobit stareho pana o palicke, na ktoreho slecna pozerala s lutostou...
 

 

Skúste si to prečítať ešte raz a s porozumením :) Ďakujem.
 

hm

nuz mna to tiez niekedy prekvapuje (mam 51 r.) ked pridem z Nemecka na SK a spoluziacky my rozpravaju, ake to bolo kedysi za sociku fajn, ked zeny uz isli do dochodku v 55ke a ze oni by uz tiez najradsej isli ... a ja som pritom plny napadov a planov - v pracovnej oblasti aj v konickoch atd. ;-)
 
Hodnoť

Moja zlatá je To tak

Keď som mal do 50-tky, boleli ma nohy, bo som liezol do kopca! Terazky mám obrúsené päty, bo brzdím, keď sa šúcham s kopca!! Ako by povedal klasik, lepšie je byť Mladý, Zdravý, Pekný a Bohatý,. ako Starý, Chorý, Škaredý a Chudobný!!!
No nehádžem flintu do žita!!! Koľko mal náš tatíček, keď bol prezidentom? A jazdil aj na koňovi,
 

toto

hlásaj najhlasnejšie a verejne!!!!
 
Hodnoť

 

Je to tak. Môj otec zomrel náhle, keď mal 70, vtedy zastával stále zodpovedné miesto v práci. Keď vidím starších pánov teraz napr. nakupovať, vždy si spomeniem a chýba. Je mi ľúto, že neprežil, aj keby som sa oňho musela starať. Treba si užiť rodičov, kým ich máme.Aj keď tým bojom sa celkom vyhnúť nedá.
 

 

Nepredstavujte si to ako sedenie v jeseni na lavičke a držanie za ruku. Sú aj veľmi ťazké chvíle...
 

 

Tak ja viem, mám doma aj mamu.
 
Hodnoť

Dobrý doják,

mladá pani.
 

 

A pozdravujem z únie penzistov. Čierno-biele okuliare zatiaľ nedali.
 

Dobrý deň,

je tu Ružová knižnica? Som plačlivý a chýba mi substrát.
 
Hodnoť

Prirodzený stav nášho života,

keď človek akože starne. Keď sme mladi, tak nato vôbec nemyslíme. Ale “spravodlivosť” starnutia nás do toho procesu automaticky vtiahne a my s tým nespravíme nič. Viac verím tomu, že naša duša nestarne, len to telo postupne boľavé, chorľavé, lenivé, nemohucne, atd. Celé mi to príde, že sme v tom tele akoby vo vezení a ten kalich “starnutia” si musíme vypiť až do dna...
 

 

pekne napisane...
 

hmmmm

Komplikovaná téma. Hodiť to na telo a hájiť dušu je pre mňa zvláštne. Mám 53 a 19mesačného vnuka. Maratóny už ignorujem, nie preto že som starý, proste je to mimo môj záujem. Čas mi vypĺňa môj vnuk. Aktívne sa venovať tomu švrčkovi je zábavné, únavné, nutné a hlavne je pre mňa nepredstaviteľné, že by som to nerobil. Nie duša
ale telo mi umožňuje žiť plnohodnotný život starého otca. Starnutie je o motivácii nestarnúť,
 

1 2 >

Najčítanejšie na SME Žena