SME
Nedeľa, 29. november, 2020 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

V detstve bola obeťou zneužívania, pri pôrode jej zviazali ruky (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

Smutný článok.

Ale toto je realita. To je tak, keď sa ľudia so špinou za nechtami stanú majiteľmi titulu MUDr., a vedia o ľudskom zdraví asi toľko čo JUDr. Danko o práve. Tí ľudia nemali o ľudskom zdraví ani toľko vedomostí čo smetiar ktorý nedokončil základnú školu. Aj on totiž rozumie slovu NIE. Len škoda že tieto postihnuté ženy, ale aj pacienti na rôznych iných oddeleniach verejne nemenujú tieto napodobeniny lekárov.
Ale Matovič so súdružkou Annou Záborskou to zmenia. :(
 

zdravim

ja len skonstatujem, ze bezny clovek sa nema sancu branit. zena je rada ze odchadza z porodnice a uz ma od nich pokoj. potrebuje sa venovat dietatu.
mna strihli napriek tomu ze som to nechcela, vyjadrila, a podla mna ani nebolo treba. ked totiz zena natrenuje anibal na 30 cm.... ale neodolali. ale ironicky ma pochvalil ze ziadne vnutorne zranenia nemam... preco asi.... ale fakt posledne na co mam teraz energiu je nahanat porodnika... a bonus dva odmietli mi dat mlieko pre malu... dieta zoschnute pery a od personalu ziadna pomoc,,, akurat mi dobre vynadali ze preco tak strasne schudla..... otras, spravaju sa ako k decku v polepsovni.
 

lixa

Epiziotomia je chirurgický zákrok a pokiaľ ste s ním nesúhlasili, tak ide o nedovolený zákrok a nech by ho deklarovali aj ako potrebný je protiprávny. Okrem toho nie je to život zachraňujúci akt, takže by ste určite uspeli.
Ziaľ, bez žalobcu nie je sudcu a aj preto to tak vyzerá. Ak by ste nemocnicu zažalovali, tak by sa boli veci zmenili a uchránili by ste možno stovky žien pred podobnými zásahmi. Respektíve ak by ste aspoň svoj príbeh zverejnili a ukázali prstom na konkrétneho absolventa medicíny.
Ale takto zostane len v rovinách vyplakávania na internete.
Tu tým rodičkám chýba asi trocha sebaúcty a aj im manželom. Inak to žiaľ nevidím.
 

Mate pravdu

Zial, nemam moznost sa branit, hlavne financnu.
 

lixa

Milá pani.
Ja chápem Vaše postavenie, traumu a pod. Ale nie úplne dostatočne, lebo ak by mi niekto spôsobil traumu či mojim blízkym, vraciam úder. Pripadá mi to normálne, že ak nám niekto siahne na naše práva, tak o ne bojujeme aspoň z princípu.
Nie, nie je to o peniazoch a nikdy ani nebolo.
Len čo tak napísať primárovi dotknutého oddelenia čo si o tom myslíte. Čo tak napísať riaditeľovi nemocnice čo si o tom myslíte.Čo tak napísať hlúpej lekárke čo si o tom myslíte a čo tak o nej napísať na Facebook, nech si ostatné ženy dajú na ňu pozor. No na to netreba veľa peňazí.,.. sebaúctu a odvahu áno.
Źiaľ. Bez žalobcu nieto sudcu...
 
Hodnoť

To je naše zdravotníctvo

To sa nedeje len na pôrodniciach, ležal som s pomerne vážnymi diagnózami 2x na internom oddelení istej fakultnej nemocnice. Otrasný zážitok. Totálny nezáujem o pacienta, minimálna komunikácia, žiaden súcit, milé slová, otrávené, mrzuté sestry viac "kápovia" ako humanitní pracovníci..... Až máš dojem, že čím skôr skapeš, majú o problém a starosť menej... Keby som sa napr. nebol dožadoval užívania liekov, ktoré som pred hospitalizáciou pravidelne, priam existenčne musel užívať, nedali by mi ich. Sestra mi najprv vravela, že pán doktor nepredpísal, keď sa mi z toho zhoršil stav a viackrát som sa dovolával lekára, ten potom predo mnou zdr bal sestru, že mi ich nedala.... Ale ja som optimista, napr. v takom Somálsku, či inde sú na tom horšie a som rád, že žijem v takom vyspelom štáte v strednej Európe v EÚ. :-(
 
Hodnoť

Zle sa to číta

Normálnemu a empatickemu človeku je do plaču. Tá bezradnosť...
 

1570818

Cítim to rovnako.
Avšak problém je, že nejde o ojedinelé prípady, ale o každodennú prax, ktorí títo absolventi medicíny pokladajú za normu.
Ono totiž aj v tej najlepšej nemocnici na svete môže zlyhať ľudský faktor, ale toto je systematická každodenná skutočnosť a porušovanie práv práv pacientov a ľudských práv.
Ale dovolím si sarkasticky pripomenúť, že súdružka Záborská so svojim šéfom Matovičom a polobláznom Krajčim to isto vyriešia...
 

Presne

A ked sa aj clovek pozrel pred volbami na programy stran pre zdravotnictvo, nasiel tam iba 'prestat kradnut', bude viac penazi a bude dobre. Ano, prestat kradnut treba, ale viac penazi este nezaruci, ze sa ti ludia naucia aj spravat. Ze pacient nie je len kus masa. To akoby naozaj nikoho netrapilo, lebo je to u nas norma. Des...
 

The one never seen - Maris |

Máte pravdu. Židna vízia zmien. Úplná neschopnosť vydieť čo treba robiť, aby sa veci zmenili. A peniaze veci nezmenia, nech ich bude koľkokoľvek.
 
Hodnoť

Veru, ide o vazny systemovy problem -

- rozsiahly a komplikovany, pretoze ma vela roznych pricin, nasledkov a suvislosti. Az po tie najsirsie, akymi su napr. chybajuca solidarita a empatia v spolocnosti celkovo, a predovsetkym takmer nulove vseobecne povedomie o ludskych pravach, zakladnych slobodach, ako aj mnozstvo stereotypov, predsudkov az povier panujucich v sirokej verejnosti, ale zial, aj v odbornych komunitach (v tomto pripade v zdravotnickej obci) :-(

Riesenie je taktiez komplexne a komplikovane: zacat treba vychovou a vzdelanim, a to na vsetkych stupnoch a vo vsetkych komunitach (teda nielen v skolach). Pre sucasne Slovensko priam sizyfovska uloha. Preto sa musia zapajat (co ako minimalisticky, ale predsa) vsetci ludia, ktori vnimaju a aspon trochu chapu, o co ide: o nasu buducnost - resp. buducnost nasich deti...
 

Pani Trubíniová.

Ja s Vami v zásade súhlasím a nemám Vám čo vo Vašej reakcii vytknúť, ale podľa mojich skúsenosti je to málo. Samozrejme toto všetko treba robiť, ale po mojich skúsenostiach je potrebné aj dotknutých zdravotníkov trestať.
Zdravotníci sú totiž obzvlášť náchylní vzdelávanie odmietať. Majú predsa diplom a vedia všetko najlepšie. Stalo sa mi že som niekoľkokrát lekárom niečo trpezlivo vysvetlil, a mal som pocit že veci pochopili. Ale pri nás a mojej manželke veci akceptovali, ale na druhý deň bolo už všetko po starom.
Ak ich presvedčíte k akceptácii práv rodičiek a pod. tak si myslia že dávajú pacientkam niečo naviac ako nadštandard a myslia si že je to ústretovosť, vôbec nechápu že ide o psiu povinnosť. A nedá sa im to vysvetliť. Sú dosť obmedzení.
Preto v súčasnosti ak moja manželka niečo potrebuje, vždy sa snažíme samozrejme podobrom, ale väčšinou to nejde. Až hrozba veľkých nepríjemností právnych ťahaníc a hanby vecami hýbu. Preto si myslím že treba lekárov trestať a to čo najtvrdšie a samozrejjme aj spochybňovať ich vzdelanie, keďže ide evidentne o hrubú nevzdelanosť. Škoda že sa nevieme dozvedieť kde s touto pani tak strašne a hrubo zaobchádzali a ani meno lekárky čo jej urobila nástrih ani meno lekára čo nerešpektoval jej intímne požiadavky. Veciam by to prospelo.
 

Samozrejme, ze aj natlak a hrozba trestu

- pokial nie su neeticke - su legitimne prostriedky na dosiahnutie urcitych cielov (a prirodzene, aj mimoriadne osemetne, a preto velmi zalezi na kokretnych okolnostiach). Sam vsak pisete, ze su iba ciastkove - a teda nie systemove, trvalo udrzatelne. Co je aj logicke. Aj zakonite, vzhladom na ludsku psychiku aj socialne faktory.
Takze ja s Vami suhlasim taktiez, akurat ze za skutocne SYSTEMOVE riesenie povazujem cely balik pristupov a opatreni, z ktorych tie sankcne povazujem skor za poistky, teda akesi korenie ci potrebnu sol hlavnej masy. Ktoru, ako je zname, treba pouzivat v rozumnej miere, aspon pokial nechceme byt kontraproduktivni.
Par dalsich detailov k tomu v mojej reakcii na prispevok local.sk (nizsie).
 

Pani Trubíniová

Myslím že ten nátlak, hrozby trestu a pod. je treba používať častejšie a systematickejšie. Samozrejme v rozumnej miere čo sa týka etiky. Ale je verejný záujem aby sme ľudí ktorí svoju prácu neovládajú a odmietajú ju zmeniť pranierovali a varovali pred nimi iných pacientov. Takže mená dotknutých by sme jednoducho mali vedieť aj nemocnicu, kde sa takto zaobchádza s pacientkami. A nie je celkom pravda, že nevedia čo majú robiť, len sa im to nechce robiť a vo svojej dôležitosti pokladajú za ponižujúce ak od nich niečo niekto chce čo im nastavuje zrkadlo.
Systematické zmeny tu ešte dlho predlho mať nebudeme .. stačí sa pozrieť na politickú garnitúru a nebudeme tu mať ani motív meniť niečo k lepšieme, stačí sa pozrieť na zdravotníkov.
 

S tým verejným záujmom naprosto

súhlasím - aj mňa riadne štve tá "útlocitnosť", s ktorou napr. médiá neinformujú o konkrétnych firmách devastujúcich životné prostredie atď. atď (s devastujúcimi lekármi/lekárkami a nemocnicami je to presne to isté :-( ).Len sa zrejme rozchádzame v otázke frekvencie a systematickosti používania trestov a iných reštrikcií (ja som presvedčená, že prílišné trestanie nemá dlhodobo pozitívne účinky) - no to by sme už museli debatovať v úplne konkrétnej rovine. Váš názor Vám samozrejme neberiem, aj ho naplno chápem :-)
K otázke motivácie: veď práve k tomu som smerovala tou zásadnou potrebou príslušnej výchovy a vzdelávania. Tie samozrejme majú byť odlišné pre odlišné komunity / spoločenské skupiny. Takže k zdravotníckej obci: áno, v podstate nejaké základné vzdelanie majú (čiže napr. vedia, čo majú robiť predovšetkým z medicínskeho hľadiska, niečo málo hádam aj z psychológie a komunikácie s klientkami/klientmi), ale to je tak všetko. A to rozhodne nestačí. Pretože k empatii, slušnosti, rešpektu k iným, dôstojnosti atď. musia byť vychovaní - tam vzdelanie nehrá prvoradú úlohu. Čiže kľúčom k etickým, psychologickým a sociálnym kvalitám je určite výchova.
No a poznámka k vzdelaniu: žiaľ, práve v oblasti ľudských práv je aj zdravotnícka obec takmer úplne nevzdelaná. Je to vidieť nielen napr. z našich výskumov, ale predovšetkým z obrovskej masy zlých skúseností s prístupmi zdravotníkov/ zdravotníčok k ľuďom. Pokiaľ viem, ani sa o tejto téme neučia (a ak čírou náhodou áno, potom evidentne mizerne). Čiže toto je veľká a kľúčová oblasť pre systémové zlepšenie slovenského zdravotníctva (a nielen jeho, ale to už je na inú debatu).
Samozrejme, že aj keby politická garnitúra stakýmito zmenami začala rovno zajtra (akože o týchto veciach ešte ani netušia, žiaľ), výsledky sa začnú prejavovať až o niekoľko rokov (aj to najprv malé). To však neznamená, že máme tento zásadný problém prehliadať a sústreďovať sa len na rýchle jednoduché opatrenia a ich okamžité efekty. Naopak, o to väčší dôvod, aby sme veci konečne aspoň ZAČALI riešiť systémovo. Času je málo a voda stúpa. V opačnom prípade - teda v udržiavaní systémového status quo - nám naše deti určite nepoďakujú :-( A my budeme znášať dôsledky taktiež sami/samy na vlastnej koži, a to až do smrti :-(
 

Pani Trubíniová 3.

Ja s Vami v zásade súhlasím, ale je to na dlho a efektivita je sporná.
Ale môj postoj vychádza aj z praktických skúseností. Časté tresty budú motivovať zdravotníkov vyhnúť sa im a budú musieť s tým niečo robiť. Predstavte si obchodníka ktorému odchádzajú zákazníci. Musí sa zamylieť nad tým prečo ho zákazníci trestajú odchodom a nenakupovaním a musí urobiť zmeny, inak nezarobí.A to isté platí na všetkých. Ja som už príliš starý na to aby som zdravotníkov vychovával.
Ale poviem Vám jeden prípad mojej výchovy.
Asi 10 rokov som napomínal zdravotnú sestru a aj moju všeobecnú lekárku aby si organizovala prácu tak, aby keď ide niekomu pichnúť injekciu, tak nie pred ostatnými pacientmi v miestnosti sestry. Viackrát som tam videl dosť trápnych a nepríjemných situácii pre pacientov. Žiaľ dobré slovo ani vľudne dohováranie nepomáhalo. Až raz som sa dostal aj ja do situácie ktorá ma poriadne vytočila.
Nedohováral som, nevychovával som, ale som lekárke napísal list v ktorom som ju na nedostatky upozornil s tým že vyvodím právne konzekvencie. Čo sa udialo? Pri najbližšej návšteve mala pani doktorka prestavanú miestnosť sestry, bol tam cez celú miestnosť pohyblivý záves a keď sestrička išla pichnúť injekciu, tak ho zatiahla pred ostatnými pacientami.
Takže to je moja skúsenosť. Po dobrom to nikdy nešlo, dohováraním a výchovou tiež nie. Ale hrozba trestu zabrala.
Záver: Lekári až takí hlúpi nie sú aby nevedeli čo majú robiť. Na druhej strane sú natoľko hlúpi a tupí, že nevedia aké dôsledky nerešpektovania ĺudskej dôstojnosti, intimiti a súkromia to na pacientov má. To je spôsobené aj prílišným submisívnym postojom pacientom a nedostatkom odporu. Ak sa nájde silnejší pacient, tak to má ťažšie, lebo je výnimka.
Od r. 1989 už ubehlo mnoho rokov a veci sa menia len pod tlakom médií a ich kritiky a tiež pod tlakom občasne odvážnejších pacientov. Naopak, zdravotníci pri tom kladú odpor.
Od r. 1987 od kedy sa o problematiku zaujímam som nemal ani jednu skúsenosť, že by veci šli dohovorom a slušnou dohodou. Ale účinkuje hrubosť a bič. To ma ináč mrzí, ale moja manželka, ja a moje deti žijeme dnes, nie o 50 rokov.
Preto som zástanca čo najtvrdšieho zaobchádzania so zdravotníkmi, ktorému samozrejme musí predchádzať vľúdne poučenie.
 

OK, jasné - aj tomu naprosto rozumiem.

Máte pravdu, že na Slovensku sme pozadu za všeobecným kultúrnym vývojom minimálne o niekoľko desaťročí - takže naozaj tu v mnohých prípadoch ešte civilizované spôsoby nezaberajú tak, ako by mali. K tomu patrí aj občianska submisívnosť a neschopnosť dôsledne vyžadovať plnenie povinností od zodpovedných.
Na druhej strane, ani sa to tu nikdy nescivilizuje, pokiaľ k tomu ľudí nebudeme systematicky viesť a vychovávať :-) Lebo napríklad (použijúc Váš prípad), síce injekcie pred druhými pichať nebudú, ale ziapať na ľudí budú aj naďalej. Možno s výnimkou Vás a Vašej ženy :-) - no na iných si to zas vynahradia. Takýmto ad hoc spôsobom riešiť každý jeden prešľap v zdravotníctve sa naozaj nedá: na to je tých prešľapov príliš veľa a zdravotníci & zdravotníčky nemajú osvojené/zvnútornené práve tie principiálne zásady, ako sa majú správať - takže bez patričnej výchovy budú tie prešľapy robiť neustále a navyše aj ďalšie a ďalšie.
Preto som písala o celom balíku riešení/opatrení - kam samozrejme patria aj pragmatické prístupy, o ktorých ste napísali Vy. A s ktorými ja naozaj súhlasím (napokon, sama som dlhoročná občianska aktivistka, takže je to zrejmé) - akurát poukazujem na nutnosť realizovať popri tom aj tie dlhodobé systémové riešenia.
To sa už ale opakujem. Takže ďakujem za diskusiu - myslím, že si rozumieme a v podstate sa aj vo všetkom dôležitom zhodujeme :-) Pekný víkend.
 

coze?

Pani Trubiniova nemozem sa odosobnit, pretoze si Vas pamatam z diskusii o jadrovej energetike este ked ste posobili v Greenpeace na FEI STU a take iste bezobsazne zvasty zasa citam vo Vasom prispevku vyssie. Ved to je cisty newspeak.
Poculi ste niekedy dialog z Jiste pane premiere?
"Bernard: Co když premiér bude na pomoci trvat?
Sir Humphrey: V tom případě postupujeme podle čtyřfázové strategie.
Bernard: Co je to?
tajemník ministerstva zahraničí: Standardní reakce našeho ministerstva zahraničí pro období krize, v 1 fázi odpovíme, že se nic nestane.
Sir Humphrey: Ve 2. tvrdíme, že se něco stát může, ale mi s tím nesmíme nic dělat.
tajemník ministerstva zahraničí: Ve 3. připustíme, že něco by se s tím možná dělat mělo, ale mi s tím nic dělat nemůžeme.
Sir Humphrey: A ve 4., že něco jsme s tím dělat mohli, ale teď už je pozdě."
Ake komplexne a komplikovane riesenia? Ake sizyfovske ulohy? To co navrhujete, tak moze zacat prinasat ucinky o 15 rokov, tolko totiz trva kym sa nadejny student dostane k vedeniu porodu. Jednym z nalepsich sposobov ako sabotovat riesenie je navrhnut riesenie prilis komplikovane, nakladne a neadresne.

Nie. Riesenia su jednoduche a priame - Zdravotnici a pacienti maju byt pouceni a mat to jasne stanovene, co sa moze, co nemoze. Lekari a sestry to jednoducho maju respektovat. Ma fungovat organ dohladu, ci uz funkcny UDZ alebo pacientske organizacie. Lekari, ktori sa spravaju k pacientom ako ku kusu hovadzieho mozu ist na patologiu.

Kazdy takyto otrasny pripad ako vyssie, ma byt zverejneny a pranierovany, pretoze prekracuje normy rovnako alebo horsie ako zvrhlici Traubnerovho typu.

Dakujem pani Zurekovej ze taketo pripady dostava do povedomia, pretoze sa jednoducho nesmu diat.
 

 

a mimochodom, ved Vas vlastny zamestnavatel sa teme venuje, vydali viacero publikacii, kde systematicky dokumentuju stav porodnej starostlivosti, popisuju systemove problemy a sumarizuju standard dobrych praktik.

Vid http://odz.sk/zeny-matky-tela/

Je zial symptomaticke, ze taketo publikacie a myslienky z nich su z velkej casti obcou zdravotnikov ignorovane, alebo dokonca predstavitelmi porodnikov ci zdravotnikov z porodnictva napadane (vid napr. rozhovor MUDr. Zahumenskeho, Phdr. Jandovej) a pod.
 

Ved prave preto, ze sa v nasej

organizacii tejto teme uz niekolko rokov naplno venujeme, viem velmi zblizka, ze "jednoduche a priame" riesenia v tejto oblasti nefunguju: mozno na chvilku par ludi spacifikujete, ale pokial dotycni nemaju zasadne veci pochopene a zvnutornene, je to naozaj len na chvilu. Najma ked ich v tom podporuje cely system, ktory je od zakladov zle nastaveny: primarne na porodnika, a nie na rodiacu zenu.Cize presne naopak, ako ma byt.
A teda, ako inak chcete REALNE dosiahnut, aby taketo myslienky a zasady zdravotnici a zdravotnicky neignorovali, ale si ich osvojili? Ked este aj ten system mozu v praxi menit len taki ludia, ktori ich chapu a uznavaju? Ako sam potvrdzujete, ziadne publikacie a dokumentovanie ich pristupov (ktore navyse su uz aj dnes teoreticky neakceptovatelne - vid vsetky zakony, vyhlasky, eticke kodexy, dobre praxe a neviem cim vsetkym sa este zdravotnici/ky a nemocnice oficialne chvalia) nijako nepomaha. Nieco o tom vieme z vlastnej cinnosti :-)
Samozrejme, ze to, co som napisala, je len cast systemoveho riesenia, potrebne su aj dalsie pristupy a opatrenia (najma v ramci exekutivy, ale aj legislativy atd.). Ja som vsak chcela poukazat aj na tieto sirsie suvislosti, ktore byvaju casto prehliadane - pricom podla mna su uplne zasadne. Akurat nie kazdy ich vnima. A to aj napriek nasim publikaciam (ktore su na nich, mimochodom, postavene) :-)
Takze, pls, predsa len sa skuste odosobnit a uvazovat vecne + v komplexnejsich suvislostiach. Diskusii to len a len prospeje. Verim, ze az taku velku namahu Vam to neda :-)
 

1 2 >

Najčítanejšie na SME Žena