SME
Piatok, 28. február, 2020 | Meniny má Zlatica

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Zákazy na dverách nefungujú. NIKDY!!! (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

 

suhlas, ked vidim vykricnik prestavam akosi vidiet
 
Hodnoť

:

nevstupujte bez zaklopania!
neklopte!
 
Hodnoť

Na Slovensku veľmi rozšírené.

Ako Slovenská pošta, autobusy alebo úrady.
Ukazuje, že pracovníci vôbec nechcú priamo komunikovať so zákazníkom.
Sú lajdácky naškrabané alebo krivo prilepené. A niekedy ich je viac o tom istom.
 
Hodnoť

 

inak, to je pravda - su dva typy ludi. na jednych plati pozitivna motivacia, na druhych negativna. ma na konkretne pozitivna. ked mi este v detstve mama povedala, ked ti stisnem ruku, tak sa mas pozdravit. a prave vtedy som just mlcal. ked mi povedali "toto si urobil zle a si uplne nanic", tak som sa just zatal a robil este viac nanic. ale naopak, ked bolo povedane - je to dobre, ale skus toto este vylepsit, tak som zamakal. a naopak, na niektorych ludi prave negativna kritika posobi ako starter "ved ja ti ukazem, ako to viem dobre".

a uplne najlepsie su napisy v rusku - "vchod zapreshen" -> "vchod strogo zapreshen" - > "vchod absoljutno strogo zapreshen" ... taka gradacia vyhrazok. je to smiesne .. ako keby niekto bol troska tehotny, viac tehotny, uplne tehotny ... )))
 
Hodnoť

Mám dojem, že

na NRSR je napísané: Nevstupovať so zapnutým mozgom! Niektorí to ale ignorujú.
 
Hodnoť

 

Inspiraciu by mohli tieto slovenske napisy z cias socialistickej mentality hladat v japonskych upozorneniach, kde ani miestny jazyk nemusite ovladat.
Napr.
https://farm3.staticflickr.com...
https://funnyjapanesestreetsig...
https://funnyjapanesestreetsig...
http://nihonshock.com/2009/11/...
 

 

Nepopulárny názor, ale ja v tomto vidím opäť len princíp "na hrubé vrece hrubá záplata". Japoncom tie milé obrázky vlastne ani netreba, oni sa pravidiel držia a ich celý život je o tom, aby niekomu náhodou nespôsobili akúkoľvek komplikáciu, niečím ich nepoškodili. U nás? Presný opak. Dlhý rad? Tak sa špekuluje, ako sa dostať dopredu (rozumej, odžubať tých predo mnou), hádam tu ja nebudem toľko stáť. Našincovi nejaké pravidlo, elementárna ohľaduplnosť a slušnosť veľakrát nič moc nepovedia. Pravidlo je na to, aby sa obchádzalo, rôzne úradné hodiny a podobné dostupné informácie (písané bez výkričníkov a normálnym tónom) platia pre iných, nie pre mňa, ja som tu teraz. K lekárovi rovno pred dvere a klopať, lebo ja sa len idem spýtať, plná čakáreň (vrátane ľudí, čo tiež pred chvíľou klopali) si pozazerá, a čo? Veď nech už niekto spraví pokus, že či naozaj slušným, nenápadným upozornením v normálnom tóne budete mať lepšie výsledky v dodržiavaní nejakého pravidla alebo je problém niekde inde. Veď v čom presne teda nefungujú? Je pani autorka natoľko "osmelená", že keď tam bude "nevstupovať" s tromi výkričníkmi, tak ona najust vstúpi, veď čo jej má kto čo zakazovať, tu sme si rovní? Dá sa to povedať aj inak? Určite... Nemá to čo robiť v službách? Určite... Ja však keď to vidím, rozmýšľam nad tým, čo asi tak vytočilo toho človeka a koľko mu asi stúpali na otlaky ľudia asi s rovnakou mierou trpezlivosti, ako prejavil sám s tými výkričníkmi. A čo vlastne všetkých tak vytáča, či stoja pred okienkom alebo za okienkom, pred dverami či za dverami. Čo v tomto štáte nefunguje je výchova detí k trpezlivosti, slušnosti a empatii a od toho celého to začína.
 
Hodnoť

 

v jednej prazskej restauraci som namiesto upozornenia "davajte pozor na vase deti aby nerusili ostatnych hosti" videl odkaz cosi v zmysle "ak budu vase deti vyyrusovat, prezradime im ze darceky na Vianoce nenosi Jezisko a ako bonus od nas dostanu male maciatko"
 

 

Nápis na WC:
Po vykonaní potreby použite kefu!

Niekto tam dopísal:
Skúšal som. Bolí to.
 
Hodnoť

 

Výkričníky sa mi vzdy nepáčili. Niekde ich narobia nepočítane, toľko, čo sa im žiada od jedu do klávesnice ťukať. Keď som bola mladšia, vzdy som výkričníky preškrtávala. Mne nevadia slušné upozornenia, vadia mi neslušné a s krikom. Výkricníky znamenajú vykrikovanie. Prečo by mal na mňa niekto kričať? Raz som k dvanástim preškrtnutým výkričníkom pripísala "nekričte na mňa, rozumiem". Bolo to pri kabínkach rengenu kde som čakala na manžela, tak som si vypočula komentáre laborantiek, ktoré to tam objavili. Dozvedela som sa aký som blbec, ale papier odstránili. Či dali nový s este viacej výkričníkmi už neviem.
 
Hodnoť

Nie je to až tak jednoduché

Hlavne niekorí tí skôr narodení, s ktorými som mal tú česť sa o téme zhovárať, výkričníky podľa všetkého vnímajú tak trochu gramaticky a nie vždy pre nich evokuje zvolanie. Napríklad veta "Prosím neklopať" má slovo neklopať v rozkazovacom spôsobe a ten by mal mať výkričník. Pre človeka s takýmto porozumením veta "Prosím neklopať" znamená, že má na v podstate na výber - niečo v štýle ako keď vás návšteva pozve "Prosím poďte dnu" kedy si vy sami vyberiete či chcete alebo nie.

Celá téma je trochu nešťastná, lebo je to o strete svetov a porozumenia čo je slušné a čo nie. Ak niekto obsluhuje všetky vekové, vzdelanostné a aj geografické skupiny ťažko sa to naviguje - ak niekto pri tabuľke "Prosím neklopať" ostane potichu stáť aj keď mu z rany tečie krv potokom a druhý zaklope a kľudne sa spýta ako sa dostane do ordinácie doktora Nováka - lebo pre neho je to krízová situácia a na nápise nebol výkrčník.
 

Rozkazovť či ďakovať

Máte pravdu, sú tri možnosti

1. (Prosím) neklopať !
2. Prosím, neklopte.
3. Ďakujeme, že neklopete.

Prvý je rozkazovací spôsob, a tam výkričník (jeden) podľa gramatiky má byť. Otázkou zostáva, či je použitie rozkazovacieho spôsobu v danej situácii vhodné (či slušné). Podľa mňa skôr nie.

Druhá a tretia možnosť používajú, v gramatike nazývaný, spôsob oznamovací; a mne sa vidí, že ten je vhodnejší.

NO a v rovine formy, či úcty je ten tretí spôsob asi naštastnejší a myslím si že i najvhodnejší. A veru by mohol aj najlepšie fungovať.
 


Najčítanejšie na SME Žena