Svokra príde na návštevu a vraví: "Zostanem u vás dovtedy, kým vám nezačnem liezť na nervy. Potom okamžite odídem". Zať vraví: "Mami a to ani na kávu nezostanete?"
To je vtip? Aky dokonaly submisiv si vobec moze polozit taku otazku,ci ma akceptovat ci mu ma svokra pol roka u neho doma strpcovat zivot? Ani tri dni,mozno tak tri hodiny. Predposledne, co ma doma fungovat je gynekokracia , a svokrokracia,to uz je uplny koniec... Doporucujem skolenia asertivity,alebo rovno drzosti a dotycnu "damu" vypakovat prec. Snad to ani nie je pravda...
Možno sa to toleruje práve v rodinných vzťahoch, aby si zvyšok spoločnosti "vydýchol" - nepríjemní ľudia, niektorí aj zištní, niekedy až prinútia iných tak či onak robiť niečo iné, než čo treba (fáza 1) a potom očiernia u iných pre neefektívnosť takého postupu tak či onak (fáza asi 2-5), lebo iba oni sú normálni-lebo-autoritatívni. Žiadne východisko z bullyingu, žiadna normálna citovosť, skôr gaslighting, príp. grandiozita, ľahko niekto pridá gangstalking alebo ďalší celkom iný nečakaný plán... a v dnešnej pomerne zištnej dobe alebo u pripravených ľudí ani to poradie nejakých fáz (a tiež ani zoznam účastníkov) nie je vyryté do kameňa, to predovšetkým.
Vybaviť si v práci voľno na pol roka, a ísť do sveta. Či už stopom, na motorke, alebo na bicykli za dobrodružstvom. Prípadne variant B, ak je človek zo Slovenska, tak zmiznúť brigádovať do Nórska či írska a aspoň si zarobit nejaké peniažky. A vrátiť sa potom až keď pani mama už bude v preč.
Na odľahčenie