SME
Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Hlasová pedagogička Eva Žilineková: V hlase a v prejave je najdôležitejšia ľudskosť (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Zaujímavá žena

so zaujímavými názormi - hlavne o tej ľudskosti v hlase (ako u Mariky Gombitovej).

Ale šoubiz mi príde ako dosť tvrdé prostredie, tak neviem či je to tam s ľudskosťou jednoduché...
 
Hodnoť

Ľudskosť - prvoradá podmienka

práce človeka, ktorý sa presadzuje hlasom v médiách, v divadle, vo filme?! Nemá byť preukazovanie ľudskosti (ľudskosti či "človečiny", ako opakovanie zdôrazňuje pani doktorka, pani docentka) samozrejmé vo všetkom, čo človek robí?! V celom článku ani zmienka o konkrétnych kladoch práce
s hlasom súčasných ľudí z médií či o konkrétnych nedostatkoch v ich hlasovom prejave, s výnimkou zdôaznenia potreby sebavedomia či nevyhnutnosti ho pritlmiť, ak by bola jeho väčšia miera na škodu.

Mladý človek, ktorý sa chce presadiť hlasom v spomínaných oblastiach, nenájde v článku veľa podnetov na to, ako sa skvalitňovať vo svojom jazykovom prejave. Dozvie sa len o "odstrašujúcom" príklade správania sa človeka z médií, totiž, ako sa ako sa na verejnosti správal jeden nekritický "vychódňar" (asi má pani docentka východniarov - ako sa zvykne hovoriť - poriadne "v žalúdku"), dozvie sa, akým objektom obdivu je pre pani docentku všestranná Adela (žiadne pripomenutie, že Adela povie mäkké ľ - jeden zo znakov kodifikovanej spisovnej normy slovenčiny povinnej v médiách a kdekoľvek v nesúkromnej komunikácii - iba ak "sa pomýli"). Nikde zmienka o konkrétnych nedostatkoch v reči tých, ktorí by mali vystupovať ako "profesionáli reči", no denne početnými rečovými nedôslednosťami upevňujú nekvalitné používanie spisovnej slovenčiny na verejnosti. (Treba zdôrazniť - na verejnosti!) V súkromí si môžeme hovoriť, ako sa nám zachce. Na verejnosti treba rešpektovať dohodnuté pravidlá komunikácie, lebo práve ich odmietanie, priam "pohŕdanie nimi", to je prejav absencie ľudskosit v nás, to je prejav nedostatku "človečiny", to je prejav arogantnej a sebeckej neohľaduplnosti.
 

 

Pán, či pani (?) emazé, ľahko sa kritizuje pod pseudonymom. Môžete si byť istí (obaja), že by som nereagovala na Vaše erudované vyjadrenia, až tvrdenia. Príloha Sme ženy však nie je odbornou príručkou vzdelávania adeptov na post moderátora či moderátorky. Ak o to máte záujem, prečítajte si moje 4 odborné publikácie, prípadne Vás (oboch) aj s členmi rodiny či priateľmi, rada privítam na prednáškach, kurzoch, blokovej výučbe, kde Vami požadované informácie podrobne poskytnem - lebo poskytujem. A len tak na okraj- "srdcom Východniar", korene mám v meste Michalovce, kmeň v Banskej Bystrici, konáre na Záhorí a prekvitám i žijem veľa desaťročí v Bratislave. Slovenskoooo!
 

Vyjadrenia čitateľov pod článkami

všetkých periodík, ktoré umožňujú diskusiu, sú, ako si možno všinmnúť, takmer výlučne pod pseudonymom. Všetky periodiká u nás by mali prijať jednotné pravidlá diskusie. Možno aj také, že diskusné príspevky pod pseudonymom by neboli možné.

Domnievam sa, že nie je dôležité, kto je pod vyjadrením k téme článku podpísaný, poznáme predsa dosť príkladov aj z literatúry na to, že niekto písal pod pseudonymom (a aj keď písal pod pseudonymom, nebol ignorovaný, ale čítaný), odhalený bol až po čase, keď
o tom sám rozhodol, alebo ho odhalila náhoda, alebo ostal neodhalený.

Nie je dôležité zisťovať, kto je to ten XY, kto si čosi mohol dovoliť napísať, lebo by sa mu to patrilo nejako to "dať pocítiť"", ale zamyslieť sa nad tým, či je niečo v jeho príspevku urážlivé pre toho, o kom ten jeho príspevok je, či niečo, o čom píše, nezodpovedá pravde. V mojom príspevku nešlo o žiadnu osobnú urážku odborníčky, o ktorej je článok, len vyjadrenie údivu nad tou skutočnosťou, že za súčasného stavu úrovne jazykovej kultúry v médiách, kedy je kvalitná spisovná podoba reči, aká by mala byť samozrejmosťou v médiách, zriedkavosťou, zvládnu ju ešte redaktori v spravodajstvách (obvykle pred čítačkou), ale už aj oni v diskusiách zlyhávajú, moderátori rôznych pravidelných relácií , namä rôzni "zabávači" vytrvalo používajú západoslovenskú podobu hovorovej slovenčiny, zásadne bez hlásky ľ (zriedkavosťou už nie sú dokonca vulgarizmy), sa ťčitateľ dozvedá, že najdôležitejšou požiadavkou na ľudí, ktorí pracujú v médiách, v rozhlase, v televízii, vo filme či v divadle, je ľudskosť.

Navyše, človek známy z verejného účinkovania, ktorý sa skompromituje malichernou portrebou verejného obdivu, je zámenre "lokalizovaný" ako "vychódňar". Nemalo by byť predsa dôležité, odkiaľ objekt kritiky pochádza, ale samotný predmet kritiky.

Odborníčka, o ktorej je článok, nie je vôbec v mojom príspevku nijako osočovaná, to opätovne zdôrazňujem. Príspevok je len pripomenutím tej skutočnosti, že vo vyjadreniach pre verejnosť nie sú niekedy aj tí najskúsenejší odborníci celkom dôslední, alebo nie sú dosť opatrní v tom zmysle, aby ich vyjadreniania neboli časťou verejnosti zle pochopené.

Odborníčku - hlasovú pedagogičku - je určite za čo si vážiť a ctí ju už aj to, že na príspevok diskutéra v diskusii pod článkom reaguje. Reakcia ľudí, o ktorých je ten-ktorý článok (či reakcia autorov článkov) nie je v týchto diskusiách obvyklá.
Pani Žilineková, vďaka, nech sa Vám darí vo Vašej práci.
 


Najčítanejšie na SME Žena