Diskusia k článku: Karcinóm prsníka má každá desiata žena

Ľudia dokážu iba to čo si dokážu predsta

„Ľudia dokážu iba to čo si dokážu predstaviť!“ Dokončil som nedávno druhú štátnicu, začal som pracovať na pár týždňov kým sa zase nezačnem učiť a teraz, keď je moja mama vo veku svojej mamy v čase jej (mojej babky) smrti. Rakovina prsníka. Rakovina je niečo z čoho som si robil srandy a snažím si ich robiť doteraz. Najprv otec nevedel ako ale povedal mi o negatívnych výsledkoch, potom neplakal moc ale cítil som, že sa bojí ako malý chlapec a ja takisto. Prvé ale čo som cítil bol boj – voľa bojovať! Navreli mi až živočíšne všetky svaly. ***** bojovať ten najťažší boj. Moj život je mi ukradnutý, chcel by som ho darovať svojej mame. Lenže k tomu nedôjde pretože potom by bola ona bez mňa skor ako mám odísť a boli sme tam naspať tam kde nechceme skončiť. Nechápte túto vetu prosím ako dáke fantasmagórie, ale ako vyjadrenie toho odhodlania, ktoré so mňou trasie. Plakával som, pomáha to filtrovať, ale vždy s pocitom, že mamu, mňa a moju rodinu dáka ***** rakovina za ktorú nemožem ani ja ani mama nepoloží. A tak to aj bude. Ja chcem, skutočne to chcem viac ako hocičo iné na svete. A keď je tam niekde von s prepáčením ***** ktorý má návod, resp. vzorky či už dokonca hotový liek na rakovinu a neposkytne ju (lebo sa napríklad naťahujú kvoli peniazom o patent, alebo to je jedno z akého dovodu) tak skape ako posledný pes, pretože toto je neposkytnutie prvej pomoci a možná záchrana života a vieš to ty ***** Jednak budem šíriť túto – nazvite si to vyhrážku - a jednak sám tomu verím a budem veriť, aby som mohol skutočne dávať energiu svojej mame. A keby aj toto nevyšlo tak bude aj tak patriť medzi tých 15 percent! Chcem byť v tomto ten najdrzejší na svete, ten najhúževnatejší. Pokiaľ to pomôže, chcem byť ten braný ako ten najvačší maminkin maznáčik! Ak je niekto v podobnej situácii, možem Vám poradiť jediné – robte to čo ja a ozvite sa mi. Podľa reakcií neskor zverím svoju identitu. Ešte musím, ale odhadnúť ako by na to zareagoval bulvár a nebolo to kontraproduktívne. Viem, že otec tu chodí na diskusie a tak viem, že natrafí aj na túto. Mne v podstate zakázal o rakovine prsníka hľadať informácie akýmkoľvek sposobom a hlavne na internete. Verte mi, že som sem v štvrtok v noci (dopisujem to v noci v piatok) nešiel úmyselne kvoli rakovine, ale kvoli reforme FEDu, vývojom na akciových trhoch a to čo sa stalo pred prezidentským palácom. Lenže mi vyslovene do oka padol titulok „Karcinóm prsníka má každá desiata žena“ a práve to ma v podstate prinútilo napísať túto výpoveď. Mama na ňu podla mňa ale nenatrafí (aj keď je možné, že sa toto všetko začne nekontrolovateľne šíriť – čomu by som bol rád pretože týchto pár písmen by dokázalo šíriť energiu v tejto pre mnohých neurotickej dobe), ale otec áno a tak bude vedieť pravdu, že niesom ***** a že v tom on nie je sám. Prepáčte ak sú tu gramatické chyby, ale píšem v tomto stave po prvý krát v mojom živote. To, že budem držať hubu a tváriť sa, že sa nič nedeje nikomu nepomože. Mám pravdu? Ak by aj náhodou k tebe mamina táto výpoveď dorazila „skor ako by mala“ tak ti odkazujem jediné. Mama! Som jednotka (vieš ako to myslím) a som tiger! Ja neprehrávam a stratiť ťa by bola pre mňa prehra. Zostávame v hre! Predtýmto sa stala v našom blízkom kruhu už jedna smrť ale v tej som sa „pomýlil“ pretože nešlo o vzťah matka – syn a navyše nie ten náš. To som nemohol ovplyvniť. Ale teba možem a budem ovplyvňovať. A navyše tu sa ani nedá pomýliť pretože toto nevyžaduje žiadne rozjímanie, odhady a obavy. Toto vyžaduje oddaný psychický boj a tak sa buď bojuje, alebo nie.