SME
Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Množstvo peňazí nezávisí len od výšky platu (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 4 5 6 7 > >>

Hodnoť

Ono to tak celkom nefunguje

Tento recept funguje pri priemernom americkom príjme skombinovanom s priemernými výdavkami na domácnosť. Tam sa dajú nájsť rezervy, lebo amíci kupujú tony hlúpostí, ktoré v skutočnosti ani nepotrebujú, a elimináciou týchto nezmyslov sa skutočne dajú dosiahnuť nemalé úspory - aj keď o nejakom "veľkom bohatstve" by som radšej pomlčal, je to dosť silné slovo.

Slovenská realita je ale niekde inde. Pokiaľ priemerná slovenská domácnosť má náklady tvoriace 90-95% príjmov, a pritom sú to pre domácnosť nutné veci, nie rôzne hlúposti typu "videl som to v teleshoppingu a musím to mať", splátkovému nákupu sa asi ťažko môže vyhnúť. Hlavne v situácii, keď vypadne nejaká pre domácnosť dôležitá vec (trebárs 15-ročná chladnička či práčka, pokazené auto) a na nákup v hotovosti tu proste priestor vo financiách nie je ... To sa fakt ináč riešiť nedá ako pôžičkou. Nemôžu predsa fungovať rok bez práčky alebo chladničky, kým nenašetria na novú. Takisto nijaký servis im nebude skladovať auto rok, kým naškrabú na zaplatenie opravy.

Práve preto sú tu rôzne pôžičkové spoločnosti v kurze. Nie preto, že by ľudia chceli rozhadzovať a nemali na to. Preto, že bez nich by to jednoducho nešlo a v plnej miere by sa prejavilo, v akej mizérii väčšina ľudí žije. Takto za cenu úrokov si môžu aj títo ľudia dopriať život ako v civilizovanej krajine 21. storočia.

Takže tak ... teória je to pekná, ale nepoužiteľná v krajine, kde väčšina ľudí zarába štvrtinu toho čo zarábajú pracujúci v "starej Európe" či v USA.
 

 

*** (príspevok porušil KÓDEX diskutujúceho)
 

Tak zase niekto objavil

teplu vodu. Moji stari rodicia nikdy nemali velke prijmy ale nikdy nehladovali ani nemali dlhy, jednoducho robili len to co sa pise v clanku teda minali menej ako zarobili. A nepotrebovali na to ani ziadnych analytikov, stacil im obycajny sedliacky rozum.
 

vsak prave

sedliacky rozum.
Zivot na dlh sposobil ten velky boom. Pretoze ked si pozicias z nicoho, zajtra budes viac zarabat.
Za tvojich starych rodicov 40 rokov vyzeralo vsetko rovnako.
Ked tomu neveris, tak sa chod pozriet na Ukrajinu. Zivot na dlh sposobuje vacsi rast ekonomiky, akurat musi existovat nejaka rovnovaha.
 

si si isty?

chod sa dnes pozriet na ukrajinu. vsetky firmy zadlzene po usi a rakuskebanky maju hlavu v smutku z expanzie do ukrajiny xD
 

 

*** Po opakovanom hrubom porušení Kódexu diskutujúceho boli zmazané všetky diskusné príspevky tohto autora.
 

Presne.

Tak to je.
 

 

si nebezpecny, zivot na dlh hlavne medzi statmi je vytvaranie novodobej otrokarskej spolocnoti, staci sa ist pozriet do afriky co sposobilo extremne zadlzenie, ci sa ti to paci alebo nie je ovela ovela vyhodnejsie byt veritelom v tomto vztahu pretoze ldui ci staty ktore rozmyslaju ako ty vycicaju az do dna, staci dosiahnut situaciu ked nebudes schopny zarobit tolko aby si pokryl co len vysku urokov, SR plati rocne uroky zo svojho statneho dlhu 25 mld SK, , plus je tu obdobne zadlzenie samotnych domacnosti a podnikov, mozes 3x hadat komu tie peniaze idu, az zrazu sa dostanes do situacie ked ti krajiny odmietnu pozicat bezcenne paieriky menom peniaze pretoze nedokazes spalcat a budu od teba pytat skutocne hodnoty, africke krajiny tak vyvazaju svoje nerastne bohatstvo v podstate zadarmo, zivot na dlh nie je cesta prosperity ale do zahuby, prepac ale zit par rokov tvojimi slovami za cenu neadekvatneho rastu ekonomiky a potom sa dostat na 100 rokov k rozvojovym krajinam, ak radsej zvolim cestu skutocneho udrzatelneho rastu, tvoje zmyslanie , ktore ma mimochodom aj velka cast populacie je chybne , ak nechcem pouzit slovo nebezpecne
penaize vydavane urcitym statom su kryte len jeho bohatstvom a garanciou z emoze vyberat dane, akonahle sa dopusti extremnej emisie penazi a nastane hyperinflacia tak dane jednoducho vyberat prstane a stat sa ekonomicky zruti, da sa namietnut ze nizka inflacia k tomu nevedie avsak opak je pravdou, inflacia neposobi, ako sa prezentuje, ako stimul pre ekonomiku, bohuzial deformuje ceny a cenove signaly v ekonomike, a cena=miera nedostatku urciteho tovaru, takze vyznamne narusa spravnu alokaciu zdrojov, nuti k vyssej spotrebe, ta vsak ako bolo spravne napisane v clanku nie je zdrojom bohatstva, tym su uspory, pretoze len tie viem do buducna zhodnotit, za usporami treba vidiet veci vyrobene a ponechane si ako pomocku pre buducnost, aby som lahsie vyrobil potrebne veci(kedysi to bolo rozne naradie, stavby,..dnes su to prevazne technologie), takze ak nevenujes dostatocny cas vyrobe tychot veci a miesto nich vyrobis veci urcene priamo na spotrebu, sice kratkodobo sa moze zdat ze zvysis svoju zivotnu uroven viac ale z dlhodobeho hladiska ta niekto rozunejsi predbehne...
 

 

spominas "skutocne hodnoty" ? a existuju aj neskutocne hodnoty ?
myslis, ze bohatstvo sposobuje hlavne vlastnictvo nerastnych surovin ?
to by take svajciarsko malo byt na pokraji hladomoru (maju len zopar skal) a nejaka rovnikova africka krajina s 3 urodami rocne a diamantami by mala byt super miesto na zivot.
uposry nemaju v buducnosti velku hodnotu, ked sa v buducnosti nebude vyrabat.
ak na usporenych 100.000 bude pripadat len 1 vyrobeny chleba a nic viac, hodnota uspor bude miziva.
 

 

popri skutocnej hodnote existuje fiktivna hodnota, takze ano kludne to mozme nazvat neskutocnou hodnotou
nie nemyslim si to, ale cim je krajina na nizsej urovni tym vacsi je podiel primarneho sektora a teda jedina cim mozu platit su erastne suroviny, ak narazas na to
precoby sa v buducnosti nemalo vyrabat? dopyt vytvara ponuku, takze ak predpokladame ze ludia budu chciet jest, obliekat sa , ...tak sa vyrabat bude, hodnota uspor je miziva z dovodu inflacie ktoru produkuje stat, cim opat len deformuje cenoyv system, konkretne cenu penazi, ergo uspor, mne osobne je jasne ze pri tomto socialistickom smerovnai pojdeme do tazkych ..., a preto sa podla toho zariadujem, ja som dal navrh na svetlejsiu buducnost, ktoru bohuzial niekto nechce a niekto nedoakze vidiet ako jediny mozny kluc k dlhodobej prosperite
 

 

ja narazam na stav v Japonsku. maju tam najvacsie uspory obyvatelstva.
ale HDP stagnuje, alebo klesa. pocet obyvatelov klesa, hlavne mladych.
co si ti buduci dochodci za 30r kupia za svoje uspory, ked budu buduce generacie menej produkovat ?
 

tak urcite viac a bezpecnejsie

a bez stresu nez dochodca, ktory si kupi televizor na uver a pride o byvanie :-).
 

 

ehm ?
 

 

to je demagogia, japonsko je uz takmer 20rokov v tejto stagnacii aj napriek vysokym usporam z toho dovodu z etam vsetky vlady neboli schope tuto situaciu riesit spravne, najprv chybna monetarna politika, potom sa k tomu pridalo zamestnanecke inzinierstvo atd, tam su v sucasnosti tak tazke deformacie trhu ze stat uz dokonca plati za nicnerobenie aj ked je clovek vykazovany ako zamestnanec, tento keynesiansky pristup ktory bol neuspesne testovany uz v 70. rokoch v US je uplne out a nefunguje, takze japoncom nahromadeny kapital este stale drzi vysoku zivotnu uroven, ak by bol nizsi adekvatne by klesla, takze treba obratit kauzalitu: nie napriek vysokemu kapitalu stagnuju, ale vdaka vysokemu kapitalu aspon stagnuju
 

 

no japonsko je akoby opak USA.
USA: zadlzenost obyvatelstva najvacsia na svete. uspory nizsie ako dlhy.
zadlzenost statu zhruba priemerna v celosvetovom porovnani.
Japonsko: ciste uspory obyvatelstva najvacsie na svete
statna zadlzenost najvyssia na svete (pri statoch nad 1 mil. obyvatelov)

moja otazka ohladom Japonskych sporitelov, buducich dochodcov:
aku hodnotu budu mat ich uspory o 30r , ked HDP bude klesat ku dnu ?
ma toto sporenie zmysel, resp. nedopadne rovnako ako I. pilier, kde je prijem priamo zavisly od produktivneho obyvatelstva ? pri sporeni je zavislost nepriama. uspory stratia hodnotu, lebo japonska mena (tak ako ostatne svetove meny) je kryta japonskym HDP. a ked to HDP klesne, tak sa odvedie menej do I. piliera ale mensiu hodnotu budu mat aj uspory (povedzme, ze zodpovedaju III. alebo IV. pilieru na slovensku).
 

 

ak by do toho nevstupoval stat svojim inzinierstvom, na ktore nema peniaze, teda si nove natlaci, pripadne minie ten kapital a tzv fiskalnymi stimulmi sposobi znovu len inflaciu, ak sa teda nestane toto, a stat by vyvoj nechal na samovyvoj, tak by´sa hospodarstvo ozdravilo, to zle odislo a neskor vzniko nieco ine, nastala by teda klasicka recesia, ktoru by v tesnom zavese sprevadzala deflacia, deflacia nastava vzdy ak je produkt nad potencialnym produktom je inflacia ak pod deflacia z coho vyplyva ze pri recesii sa uspory znehodnotit nemozu, co ma za nasledok ze viac ludi spori, lenze viac ludi spori aj z dovodu recesie a drzia peniaze aj kvoli neistote pri recesii, cim sa zvysi ponuka penazi, cim ich hodnota klesne a su zrazu dostunejsie pre investorov a ludia uz nemaju taky dovod ich drzat, takto sa prirodzene nastartuje system ale na spravnych signaloch, nevznikaju bubliny a javy ked stat palti za to ze poziciava, peniaze maju sovju cenu generovanu na trhu a nie vladou
cim som odpovedla na otazku ze uspory pri nezasahovnai statu nemozu stratit hodnotu, urcite nie z dlhodobeho hladiska, I. pilier je problem tak ci tak, pri recesii este viac,lebo nema kto zarabat na sucasne dochodky
mena nie je kryta statnym HDP, to rozhodne nie, realne krytie meny su drahe kovy a schopnost statu vyberat dnae, cenne papiere a cudzia mena ako krytie rozhodne neobstoji, pretoze pri multi lateralnom vyucotvani medzi krajinami by sa krajinam opat dostali do ruk ich vlastne meny a cenne papiere cim by sa odkryla skutocna hodnota ich meny, takze pri liberalnej politike vlad uspory maju velky zmysel , pri dnesnych politikach ovela mensi, co sposobi v buducnosti obrovske problemy, ktore sa uz prejavuju kolaps financneho systemu resp hlaven menoveho este len pride,
 

 

mena je podla mna v skutocnosti kryta jedine HDP.
 

 

vyska HDp by ti bola uplne na ho.. keby stat nevyberal dane, prave to je zdroj ktorym mozu byt splatene zavazky, , takze prave schopnost vyberat dane je to krytie, ale aj tak si mylsim ze oatzak krytia meny je skutocne marginalny problem, kedze uz neexistuje free-banking a vsetky staty maju narodne pripadne nadnarodne meny...
 

 

ake zavazky ? mena, obezivo, peniaze. o tom hovorim.
ak je v obehu 1 mld penazi a vyrobi sa v krajine cca 1 mld. tovarov, tak v priemere jeden tovar stoji cca 1 peniaz (ratame rychlost obehu penazi = 1).
ak sa do obehu pusti 1.1 mld penazi, tak cena jedneho tovaru bude 1.1 peniazu.
.
mena (peniaze) je kryta HDP. teda hodnota penazi zavisi od vyprodukovaneho HDP, nie od vysky dani alebo ja neviem coho.
 

Kde zili tvoji stari rodicia

ktorej krajine
 

1 2 3 4 5 6 7 > >>

Najčítanejšie na SME Žena