Predvianočná charita - kedy áno, kedy nie?

Pani Mária je seniorka. Prednedávnom stretla na ulici muža v stredných rokoch, ktorý jej porozprával svoj životný príbeh. Vraj bol kedysi podnikateľom, potom mu však jeden z jeho synov ochorel na leukémiu a spolu s celou rodinou vynaložili všetky sily na to, aby mu pomohli.

Rozprával aj o tom, ako svojmu synovi daroval kostnú dreň, ako bola liečba veľmi finančne náročná a ako teraz on aj celá jeho rodina sú bez peňazí. Pani Mária sa zľutovala nad ťažkým osudom muža a darovala mu desať eur, posledné peniaze, ktoré mala v peňaženke pred dôchodkom. Muž sa poďakoval a odišiel.

Na druhý deň ho náhodou stretla na zastávke s ďalšími, jemu podobnými, ako popíjajú lacné víno. Zhrozila sa a bolo jej to ľúto, pretože si uvedomila, že jej peniaze sa nedostali žiadnej rodine v núdzi, ale premenili sa na hrejivý nápoj v žalúdkoch bezdomovcov.

Odhaľte klamstvo

Psychiatrička Denisa Mészárosová hovorí, že klamanie na človeku dokážeme identifikovať, len ho musíme lepšie pozorovať:

„Podvodníci a profesionálni klamári sú ľudia, ktorí si osvojili umenie súladu svojich neverbálnych prejavov a verbálnych lží. Otvorená dlaň je po celú existenciu ľudstva spojovaná s pravdivosťou, úprimnosťou a podriadenosťou. Ten, kto klame, ruky schováva do vreciek, dáva ich za chrbát alebo ich zakladá skrížené na hrudi.“

To, či žobrák klame a potrebuje peniaze na alkohol, si jednoducho môžete overiť aj tak, že mu navrhnete, aby išiel s vami do obchodu a vybral si jedlo, prípadne mu jedlo donesiete. Ak odmietne, je jasné, že potrebuje piť, prípadne si zabezpečiť iné omamné látky.

„Pokiaľ nemáte istotu, či dotyčný nepoužije darované peniaze na alkohol, je veľké riziko, že mu namiesto pomoci ublížite,“ upozorňuje Radovan Gumulák zo Slovenskej katolíckej charity. „Určite by si mal každý, kto sa rozhodne pomôcť niekomu v núdzi overiť, či sú informácie o jeho situácii naozaj pravdivé.“

Citové vydieranie?

Na to, či sme, alebo nie sme citovo vydieraní, sa dá pozrieť aj z iného uhla. „Denne sa nechávame využívať ostatnými ľuďmi – deťmi, priateľmi, milencami -, tak prečo by sme sa mali cítiť využívaní práve žobrákmi?“ pýta sa Mészárosová.

„Keď chceme poskytnúť milodar, nemáme sa zaujímať, čo s naším darom bude a ako s ním druhý naloží. Ak raz niekoho obdarujem, je to preto, lebo to chcem, a nie preto, že musím. Skôr by sme sa mali pýtať seba samých, prečo máme obavy, že nás človek prosiaci o almužnu vydiera.“

V prípade, že predsa len nechcete poskytnúť peniaze, pretože máte pocit, že nebudú použité správne, skúste sa aspoň s človekom na ulici porozprávať.

„Obrovskou podporou pre ľudí bez domova je obyčajný rozhovor, prejav záujmu a pozornosti. Ľudia bez domova sú veľmi osamelí, nemajú rodinu, pocit bezpečia a niekedy je obyčajný rozhovor viac ako euro,“ myslí si Sergej Kára z občianskeho združenia Vagus.

Pokiaľ nie ste stotožnení s podporovaním ľudí na ulici, no predsa chcete pomôcť, dá sa to aj prostredníctvom rôznych charitatívnych organizácií či projektov. Často nemusí ísť len o finančnú pomoc, ale napríklad o konkrétnu dobrovoľnícku činnosť, ktorá niekedy pomôže viac ako mince hodené do klobúka.

Ľudia radi pomáhajú konkrétne

Radovan Gumulák, Slovenská katolícka charita

Pomáhať znamená dať aj kúsok seba, svojho času, niečo obetovať. Keď som naposledy videl jednu našu darkyňu, ktorá už niekoľko rokov cez adopciu na diaľku podporuje dievčatko z Indie, bol som dojatý. Rozhodla sa pomôcť, lebo má len synov a veľmi túžila po dcére. Vďaka príspevkom tejto slovenskej darkyne toto indické dievča už študuje na zdravotnej škole. Ľudia majú radi, ak je podpora konkrétna, vidia nejaké výsledky a majú spätnú väzbu, ako boli ich peniaze použité.

Čo chystajú na Vianoce: Už tradične sa v našich zariadeniach budeme snažiť tým najbiednejším pripraviť štedrú večeru a drobné darčeky. Pre rodiny v núdzi chystáme akciu „daruj hračku“, ktorú plánujeme realizovať prvýkrát. Ide o rovesnícku solidaritu detí, ktoré darujú hračky iným deťom z chudobných rodín.

Zodpovední by sme mali byť 365 dní v roku

Sergej Kára, občianske združenie Vagus

V poslednom čase sa situácia s individuálnym darcovstvom zlepšuje, ale stále nedosahujeme úroveň západných krajín, kde je štandardom pravidelne prispievať na charitatívne projekty percentom zo svojej mesačnej mzdy. Vianoce sú obdobím, keď si ľudia viac uvedomujú svoju spoločenskú zodpovednosť. Na jednej strane je to veľmi dobré, ale ideálne by bolo, keby sme boli spoločensky zodpovední 365 dní v roku.

Čo chystajú na Vianoce: Na Vianoce pripravujeme predvianočnú večeru. Chceme s ľuďmi bez domova stráviť čas, aby cítili kúsok domova, dostali malý darček a aspoň chvíľu mali pocit, že niekam patria. Keby ľudia chceli pomôcť, môžu zavolať na našu linku na pomoc ľuďom bez domova 0949/655 555 a tým zachrániť život človeka na ulici, ktorý potrebuje pomoc.

Efektívna je malá podpora od veľkého množstva ľudí

Zuzana Pohánková, občianske združenie Proti prúdu, ktoré vydáva časopis Nota bene

Zlepšenie života pre ľudí bez domova sa zmení iba každodennou systematickou prácou. Verím, že aj na Slovensku ľudia začnú preklápať svoju pomoc do dlhodobej podpory. Najväčšia pomoc pre organizácie, ktoré poskytujú služby pre ľudí v núdzi je pravidelná podpora, aj keby išlo o tri eurá mesačne. V budúcnosti majú šancu prežiť iba projekty schopné získať malú podporu od veľkého množstva ľudí.

Čo chystajú na Vianoce: Budeme mať kompletné štedrovečerné menu, darčeky a zvyky - napríklad kolega Martin hádže orechy do všetkých kútov, mažeme si navzájom medový krížik na čelo a želáme si všetko dobré. Mnohí ľudia bez domova sa cítia v tomto čase ešte osamelejšie. Spoločne strávený čas pred Vianocami je pre nás podstatný aj preto, aby naši predajcovia vnímali, že patria k nám, sú súčasťou našej komunity.

Aké máte skúsenosti s charitou?

Na našej internetovej stránke zena.sme.sk sme sa vás pýtali, či podporujete charitu. Len 35 % z vás pomáha ľuďom v núdzi pravidelne, 59 % občas, teda napríklad aj v predvianočnom čase, a 6 % neprispieva vôbec, ani pred Vianocami.

Niekoľkokrát ročne posielam balíky dvom rodinám, ktoré majú väčší počet detí a žijú na hranici chudoby. Je to väčšinou oblečenie a obuv, ktoré už v našej domácnosti nepotrebujeme a podľa mňa je oveľa lepšie ho niekomu darovať, ako vyhodiť.

Martina P., Zámutov

Myslím si, že najviac potrebujú pomoc ľudia, o ktorých ani netušíme, lebo o ňu nežiadajú. Mnohí z tých, čo žiadajú o pomoc, sú naučení, že sa im dáva a často pýtajú čoraz viac. Zneužívajú štedrosť. Chcú dostať, ale nechcú sa o nič snažiť.

Ivana P., Martin

Niekedy ľudia paradoxne nepotrebujú žiadnu finančnú či materiálnu pomoc, ale stačí im prítomnosť niekoho, kto prejaví o nich úprimný záujem. Zúčastnila som sa na jednej dobrovoľníckej akcii, počas ktorej sme zobrali imobilných seniorov z charitného domu na prechádzku. Bolo veľmi príjemné sledovať ich radosť. Pre nich to bol sviatočný deň.

Dana G., Michalovce

Charite nedôverujem. Keď chcem pomôcť, pomôžem konkrétnemu človeku. Pravidelne anonymne posielam oblečenie sociálne slabšej rodine, nevedia o mne a veci si vážia. Takáto forma pomoci ma teší.

Lenka P., Trnava

Dcéra má 18 rokov a v móde je dosť vyberavá. Každý rok chce trendové veci, rok staré už nie sú pre ňu zaujímavé. Preto tie veci beriem a dávam jednému 15-ročnému dievčaťu zo sociálne slabšej rodiny, vždy ju ohlásim, aby sa zastavila a vybrala si niečo na seba.

Terka B., Valaská Belá