Nepresoľte si Vianoce

Pri rozprávke Soľ nad zlato sme už ako deti pochopili, že tá biela látka v kuchyni bude asi výnimočná. Aj v škole nás učili, že soľ je pre náš organizmus veľmi dôležitá.

Odborný názov kuchynskej soli – chlorid sodný – v sebe nesie dva prvky – chlór a sodík, ktoré sú nevyhnutné pri mnohých metabolických procesoch v organizme, potvrdzujú to aj slová lekárky Evy Smíškovej:

„Sodík a chlór tvoria súčasť mnohých telesných tekutín – žalúdočnej šťavy, pankreatickej šťavy, sĺz – a zároveň sa spolu či jednotlivo zúčastňujú v rámci metabolizmu na prenášaní výživy buniek a tvoria neoddeliteľnú súčasť medzibunkovej tekutiny, dokonca sa podieľajú aj na prenose nervových vzruchov.“

Soľ potrebujeme, ale keďže ju obsahujú všetky rastlinné aj živočíšne tkanivá, pri konzumácii bežnej vyváženej stravy by sme jej mali mať v organizme dostatok, aj bez zbytočného dosáľania.

„Jej chuť, ktorú vnímame špičkou jazyka, je veľmi príjemná, a preto sme si na dosáľanie jednoducho zvykli. Denná dávka by však nemala prevýšiť 5 g za deň, čo predstavuje jednu čajovú lyžičku. Denné optimum je 2 – 3 g,“ odporúča lekárka.

Solenie – zlozvyk

Na soľ sme si jednoducho zvykli. Mnohí ľudia k nej inklinujú viac ako je zdravé a bez presolenej polievky si život ani nevedia predstaviť. Takáto závislosť je však len zdanlivá, hoci je pravda, že keď začneme soliť, už len ťažko sa tohto ochucovadla vzdávame.

„Predovšetkým fajčiari, ľudia, ktorí inklinujú ku konzumu destilátov, ale aj tí, ktorí privykli k fast foodom, majú trochu oslabené vnímanie chuti a často ešte predtým, aby jedlo vôbec ochutnali, vysypú naň obsah soľničky,“ hovorí Smíšková a zároveň radí, že namiesto nadmerného solenia by sme sa mali snažiť jedlo ochutiť inak.

„Napríklad použitím cesnaku alebo korenín, či už v čerstvej, alebo v sušenej forme – sú to predovšetkým čierne a zelené koreniny, čili, ďumbier, orientálne zmesi, alebo aj aromatické bylinky, ako je bobkový list, majorán, rasca, rozmarín, oregano či bazalka.“

Nadmerným solením totiž zbytočne zaťažujeme obličky, najmä keď nedodáme telu dostatočné množstvo tekutín, a zvyšujeme riziko vysokého krvného tlaku. Výskumy tiež ukázali, že pri veľkom príjme soli hrozí rakovina žalúdka a pažeráka. Navyše veľa sodíka v organizme zaťažuje krvný obeh a spôsobuje opuchy nôh.

Zamerajme sa na draslík

Sodík z tela ľahko odbúrame draslíkom. Aj preto sa pacientom s kardiovaskulárnymi ochoreniami, súvisiacimi najmä so zvýšeným krvným tlakom, odporúča zamerať sa na zvýšený príjem draslíka. A samozrejme, vyhnúť sa potravinám, v ktorých je zbytočne veľké množstvo soli.

Potraviny, ktoré obsahujú veľa draslíka a málo sodíka: Avokádo, marhule, banány, citrusové ovocie, melóny, jablká, datle, hrozienka, petržlen, čili papričky, kel, špenát, listová zelenina, paradajky, huby, orechy, zemiaky, strukoviny, sója, ryby, červené a biele mäso, tvaroh, mlieko, jogurty.

„Najviac soli obsahujú priemyselne spracované potraviny – predovšetkým údeniny, mäsové konzervy, instantné jedlá, solené čipsy, oriešky, produkty rýchleho občerstvenia, a tiež produkty ázijskej kuchyne, hlavne vo fastfoodovom spracovaní,“ informuje Smíšková.

Zdravším variantom solenia je morská soľ, hoci, ako pripomína lekárka, je to len preto, že obsahuje aj nepatrné množstvo minerálnych a stopových prvkov, no v obsahu a hrozbe záťaže sodíkom sa nelíši. Neostáva nám nič iné, len sa k soleniu postaviť zodpovednejšie.

K zdravšiemu životnému štýlu veďme aj naše deti. Tie sú zväčša citlivejšie na vplyvy reklamy a rovesníkov. O to viac ich treba naučiť zdravo jesť. Napríklad aj cez Vianoce.

Glutaman – zdravé dochucovadlo?

Glutaman sodný je sodná soľ kyseliny glutámovej. Ide o aminokyselinu, ktorú nájdete takmer vo všetkých potravinách bohatých na bielkoviny.

Podľa výskumov zvýrazňuje chuť jedál a je bezpečný. Dokonca sa dokázalo, že obsahuje len asi tretinu sodíka v porovnaní s kuchynskou soľou. V Európskej únii sa zaraďuje medzi prídavné látky. Označuje sa E 621 a musí spĺňať určité podmienky kvality.

Glutaman obvykle nájdete v pikantných a spracovaných potravinách, napríklad v mrazených pokrmoch, koreninových zmesiach, sterilizovaných či v práškových polievkach, šalátových dressingoch a výrobkov na báze mäsa alebo rýb.

Často sa hovorí o jeho nepriaznivom účinku na ľudský organizmus. Glutaman sodný sa zvykol označovať za príčinu "syndrómu čínskych reštaurácií", pretože jeho prejavy sú opísané v nadväznosti na konzumáciu čínskych jedál. Ako symptóm sa uvádza pocit pálenia kože, strnulosť šije, nutkanie na dávenie a potenie.

Zdroj: Eufic.org