Zdeněk Svěrák: Láskavý džentlmen so svojráznym humorom

Asi najviac ho preslávil legendárny antihrdina, ktorý je vo všetkých smeroch neúspešný. Práve v tom je podľa Zdeňka Svěráka najväčšie kúzlo fiktívneho českého génia Járu Cimrmana.

Podľa neho nie je náhoda, že sa stal takým populárnym práve v Česku a na Slovensku. „Ako malé národy sme vždy snívali o tom, aby nám ktosi rozviazal krídla. Keby Slováci neboli pod Maďarmi, my Česi pod Rakúskom, tak by sme svetu ukázali, čo dokážeme. Aj Cimrman je takýto prípad.

Vždy mu niekto niečo skazil, a to je ľuďom sympatické. Je to smoliar, ktorý má rovnaký osud ako naše národy,“ povedal.

Miluje happyendy

Tvrdí, že človek nemôže písať inak, ako mu káže jeho povaha. „Nemôžem sa nútiť do nejakých drám, keď sa im v živote vyhýbam. Napríklad keď som písal Vesničku střediskovú, stál som pred otázkou, či necháme Otíka na sídlisku, alebo si poňho príde kamarát. Pýtal som sa nebožtíka režiséra Svitáčka a on povedal: No a čo by si tým dokázal, keby si ho tam chudáka nechal? Ľudia prídu do kina, každý má starosti, choroby, nešťastné lásky a ty im dáš ďalšiu ranu? Tak som uznal, že je to pravda. Preto tie moje happyendy. Pretože v živote máme dosť zlých koncov.“

Keby sa mal obzrieť do minulosti, celý svoj život vníma ako sled náhod. Za jednu z najväčších považuje skutočnosť, že urobil skúšky na vysokú pedagogickú školu.

„Milan Čepelka ich urobil tiež, a to nás spojilo dokopy. A takisto moja žena. Keby k tejto náhode nedošlo, tak by sme s Čepelkom neboli v rozhlase, nebolo by založené divadlo Járu Cimrmana. A keby som mal inú ženu, narodil by sa nám asi iný syn ako Honza.“

Za veľký zlom považuje obdobie, keď sa rozhodoval, či prestane vyučovať a odíde zo Žatca do Prahy. „Mal som ženu, čakala druhé dieťa a teraz ju opustite.

Vtedy ona povedala: Choď, vrátiť sa môžeš vždy, ja to tu vydržím. Keby toto nepovedala, tak by som do tej Prahy nešiel, keďže som nekonfliktný človek. Mňa vlastne začal život baviť až vtedy. Nie že by som bol predtým nešťastný, ale stále som sa niečoho bál a množstvo vecí som nerobil rád. No vo chvíli, keď sme založili divadlo, vtedy som mal tridsaťjeden rokov, sa všetko zmenilo.“

Foto: Profimedia.sk

Jediní na svete

Pôvodne dávali kritici Divadlu Járu Cimrmana šancu na úspech maximálne na sedem rokov. Napriek tomu pretrvalo dlhé desaťročia a počet jeho fanúšikov neustále narastá.

„Vo svetovom divadelníctve sa veľmi nevyznám. Viem, že sme rekordérmi v tom, že hráme takmer v rovnakom zložení toľko rokov rovnaký repertoár. Sú na svete divadlá, ktoré napríklad titul Pasca na myši uvádzajú už šesťdesiat rokov, ale stále s inými hercami. My však ostávame. A to, aby malo divadlo pätnásť kusov v repertoári a stále ich točilo, hoci sú staré pol storočia, tak v tom sme, myslím, asi jediní,“ povedal nestarnúci jubilant o svojej milovanej divadelnej práci.