SME

Cestovanie po Morave: Baťov Zlín, kŕmenie rají a zdravá voda

Zlínsky a Luhačovický kraj je len na skok od slovenských hraníc. Nájdete v ňom však niekoľko jedinečností, za ktorými sa oplatí cestovať.

(Zdroj: Lazneluhacovice.cz)

Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty sa tiahne po juhovýchodnej Morave. Keď nazriete ponad jej vrchy, dostanete sa do urbanistického prostredia nevšedného mesta Zlín.

Prešli sme sa po oblasti Luhačovicko a Zlínsko a objavili niekoľko miest, ktoré sa rozhodne oplatí navštíviť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Domov zdravej vody

Centrom Luhačovicka je kúpeľné mesto Luhačovice, štvrté najväčšie kúpele v Českej republike. Okrem veľkosti sa pýšia aj nevšednou krásou. Tá sa naplno prejaví na jar a v lete.

Areál kúpeľov sa rozlieha po celom mestečku a je tvorený štyridsiatimi siedmimi objektmi. Autorom stavieb je Slovák Dušan Jurkovič, ktorý tu zanechal výraznú stopu. Vytvoril jedinečné miesto, ktoré vás prekvapí zvláštne zladenou nejednotnosťou. Každá budova je iná.

SkryťVypnúť reklamu

A práve v tom sú luhačovické kúpele unikátne. Pri prechádzke miestnou kolonádou ako vystrihnutou z romantického filmu si môžete sadnúť do niektorého z podnikov.

Neponúknu vám zákusok, ale teplé oblátky s orechovou, kokosovou či citrónovou príchuťou a k tomu kávu.

Pri prehliadke mesta sa váš pohľad zastaví na architektonicky rozmanitých kúpeľných domov, ktoré predstavujú secesiu, ľudovú secesiu, funkcionalizmus či vilové domy v nemeckom štýle.

Mesto bolo pre svoju jedinečnosť niekoľkokrát navrhnuté do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V Luhačoviciach sa nachádza desať liečivých prameňov a sú považované za jedny z najúčinnejších v Európe.

01.jpgJedno z miest, kde si môžete v Luhačoviciach pochutnať na miestnej liečivej vode, foto: Lazneluhacovice.cz

Využívajú sa k pitnej kúre, inhalačným procedúram a minerálnym kúpeľom. Najznámejšími prameňmi sú Vincentka, Aloiska, Ottovka či Prameň Dr. Šťastného.

SkryťVypnúť reklamu

Aby ste sa z nich napili, nemusíte byť pacientom kúpeľov. Stačí, ak si cez víkend vyrazíte na výlet s rodinou a počas prechádzky si doprajete zdravotnú ochutnávku.

Možno vás trochu zarazí, že voda je výrazne železitá a mierne slaná, ale zaručene je veľmi zdravá. Cestujú za ňou ľudia s rôznymi diagnózami, ako sú choroby dýchacieho ústrojenstva, pohybového aparátu, nervovej sústavy či obezita.

Prichádzajú sem aj pacienti, ktorí sa chcú zotaviť po náročnej liečbe onkologických ochorení. Odborníci v kúpeľoch sa venujú aj detským pacientom pri liečbe dýchacích ciest či kožných ochorení.

Cestovanie po kontinentoch

Víkendy začínajú priať slnečnému počasiu. To je ideálny čas na rodinný výlet do zoologickej záhrady. Ak sa vyberiete do zlínskej ZOO Lešná, naskytne sa vám nevšedný zážitok.

SkryťVypnúť reklamu

Je rozdelená podľa svetových kontinentov. Vaše deti tak prídu na to, že zvieratá ako levy, antilopy a lemury patria k sebe a stretávajú sa v rovnakom prírodnom prostredí. Naopak, tigre a levy sa v reálnom svete nikdy nestretnú na jednej savane či v džungli.

Prejsť sa môžete Yucatánom, Etiópiou či ďalšími časťami sveta a nad vašimi hlavami budú liezť opice, kŕmiť sa pomalé leňochody a okolo poletovať zvedavé vtáky.

Cieľom tejto zoo je predstaviť návštevníkovi kontinenty ako celok spolu s etnografickými prvkami, prostredím, výsadbou, architektúrou či informáciami o pôvodných kmeňoch, skupinách a významných etnikách. ZOO Lešná nie je len kolekciou vystavených zvierat.

02.jpgV ZOO Lešná máte leňochoda hneď poruke, foto: archív

Novinkou je Zátoka rají, ktorá bola otvorená na jeseň v roku 2014 a je jediná v celej Európe. Máte tam možnosť pohladkať si raju a nakŕmiť ju. Je to jediná expozícia, v ktorej je priam odporúčané zvieratá kŕmiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vo veľkej miestnosti je bazén plný malých a nenásytných rají, ktoré si každý deň pochutnávajú na šiestich kilách kreviet a chobotníc.

Toto luxusné jedlo im môžete podať aj sami. Aj keď kŕmenie vyzerá spočiatku strašidelne, nakoniec sa z toho stane okúzľujúci a nezabudnuteľný zážitok.

Baťov Zlín

Mesto Zlín sa kedysi nazývalo Gottwaldov. Viac ako bývalý komunistický prezident Klement Gottwald ho však poznamenalo meno významného podnikateľa Tomáša Baťu.

Ten postavil v roku 1894 základy priemyselného a podnikateľského centra východnej Moravy, akým je dnešný Zlín. Baťa bol známy ako prísny, no štedrý podnikateľ.

04_zlin-batovy-domky_foto-vladimir-kubik_r6577.jpgDomy, ktoré Tomáš Baťa postavil svojim zamestnancom stoja v Zlíne a sú stále obývané, foto: Czechtourism/Vladimír Kubík

Založil v meste obuvnícku výrobu pod svojím menom a zabezpečil obživu pre väčšinu jeho obyvateľov. Pozornosť návštevníkov zaujme najmä miestny mrakodrap 21, Tomáš Baťa z neho riadil svoje závody a bol jednou z prvých výškových stavieb v Európe.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kuriozitou je výťah, ktorý bol zároveň kanceláriou šéfa firmy s rozmermi šesť krát šesť metrov s umývadlom a klimatizáciou. V ňom sa môžete vyviezť a pozrieť si panorámu mesta na najvyššom poschodí.

Múzeum juhovýchodnej Moravy v Zlíne vybudovalo na počesť obuvníckeho magnáta Baťov inštitút, v ktorom sa nachádza stála expozícia Princip Baťa: Dnes fantazie, zítra skutečnost. Zobrazuje život rodiny Baťovcov aj históriu ich firmy.

Na výstave nájdete podrobný popis vývoja ich podnikania, ukážku strojov pre pásovú výrobu obuvi, ktorú založil Tomáš Baťa ako prvý a tiež bohatú zbierku topánok z celého sveta.

03_r5868.jpgZbierka topánok obsahuje kúsky z najrôznejších miest a kultúr, foto: autorka

Dozviete sa, ako sa v tých časoch nakrúcali reklamy na obuv aj to, že všetka zodpovednosť za predanú obuv bola na predávajúcom zamestnancovi. Ak zákazník topánku vrátil, pretože mu nesedela alebo sa zničila, škodu musel zaplatiť pracovník predajne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kraj slivovice

Moravský kraj je dodnes známy kvalitnou pálenkou, ktorá sa vyrába vo Vizoviciach. Prvé pálenice sa tam stavali v 17. storočí, no precíznejším spracovaním ovocia sa mohli pochváliť až po roku 1900. Históriu liehovarníctva najviac poznamenala rodina Jelínkovcov.

V dvadsiatych rokoch minulého storočia tu vlastnili bratia Rudolf a Vladimír Jelínkovci dve pálenice – pálenicu Rudolfa Jelínka Synové a pálenicu Zigmunda Jelínka.

Treťou, no najväčšou, bola Prvá vizovická pálenica Karla Singra. Vyrábali sa tu slivovica, čerešnovica, marhuľovica a obľúbená borovička.

Aj keď osud Jelínkovcov, ktorí boli židovského pôvodu, sa spečatil v koncentračných táboroch, kde napokon zahynuli, ich dedičstvo prežilo dodnes a chutí ľuďom po celom svete. Miestne pálenice si turisti chodia prezerať a popritom môžu ochutnať aj nové ostré receptúry.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Žena

Komerčné články

  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  2. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  3. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  4. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  5. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je
  6. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  7. Kam smerujú peniaze bohatých?
  8. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad
  1. Najkrajšie letné túry, cyklotrasy, jazerá a pamiatky v Rakúsku
  2. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  3. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  4. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum
  5. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  6. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  7. Kam smerujú peniaze bohatých?
  8. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je
  1. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie 7 972
  2. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je 7 518
  3. V Japonsku vlaky meškajú len vo filmoch. Aj jedlo má pravidlá 6 153
  4. Zachránili posledný ostrov pre čajky na Dunaji 4 278
  5. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle 3 388
  6. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad 3 129
  7. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum 2 966
  8. Kam smerujú peniaze bohatých? 2 763
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Tomáš Mikloško: 11 vecí, ktoré ničia naše vzťahy – a ako to zmeniť
  2. Tomáš Mikloško: Ako (ne)cítiť svoje emócie
  3. Zuzana Pelaez: O plakaní, čakaní a platení alias o slovenskom, britskom a kolumbijskom zdravotníctve.
  4. Zdravotní Klauni: Posledná klauniáda pre Lenku
  5. Ján Karas: Keď moc nemá tvár: Prebudenie tých, ktorí mlčia na hrane autority a toxického riadenia
  6. Gabriela Sabolová: Ako Aničke takmer zakázali riadiť auto
  7. Liga za ľudské práva: Adriana Mesochoritisová: Dobre mienené rady môžu byť pre ženy v násilných vzťahoch nebezpečné
  8. Matúš Radusovsky: Rôzne druhy medu a ich benefity
  1. Matej Galo: Tibor Gašpar, ste hluchý, nemý, slepý alebo čo? 28 736
  2. Viktor Pamula: Slovenský zväz ľadovej hanby 16 809
  3. Miroslav Ferkl: Stupnica Ficovej nenávisti 9 596
  4. Vlado Jakubkovič: Ukážte rozstrieľané brucho. 8 201
  5. Radko Mačuha: Štyri otázky pre súťažiaceho poslanca Glücka. 8 133
  6. Anna Brawne: Pridrahý Robo, nebolo tých klamstiev už dosť? 7 470
  7. Věra Tepličková: Keď sa bojíš valašky 7 142
  8. Ivan Čáni: Pobavený Fico ako nevinné batoľa. 6 631
  1. INESS: Energetická pomoc – adresnosť v nedohľadne
  2. Věra Tepličková: "I napriek tomu, že ste žena, buďte slušná."
  3. Radko Mačuha: Šmejdi" sa menia. Predražené hrnce nahradili politikou.
  4. Tupou Ceruzou: Pandemická
  5. Radko Mačuha: "Rež a rúbaj do krve po Šimečkovej kotrbe" dokial Fico na Slovensku, pánom nebude.
  6. Věra Tepličková: Keď sa Lojza Hlinu bojí už aj generál
  7. Marcel Rebro: Aká krajina, taký hokej
  8. Tupou Ceruzou: Krížovka
reklama
SkryťZatvoriť reklamu