July Haluzová: Obrazy maľujem skôr podvedome

Ako ste sa dostali k maľovaniu?

Maľujem odmalička, keď som bola dieťa, rodičia mi dovolili kresliť si po stenách v mojej izbe. Tam sa asi rozvinula moja vášeň pre veľké plátna. Už ako predškoláčka som začala chodiť do ľudovej školy umenia a prirodzene som v tom postupovala ďalej. Neskôr som chvíľu bojovala medzi umeleckou kariérou a farmáciou, ale nakoniec zvíťazilo výtvarné umenie.

Neľutujete svoje rozhodnutie?

Občas by som vymenila špinavé ruky od farieb za čistučkú lekáreň.

Každý umelec prechádza rôznymi obdobiami tvorby, ako to bolo u vás?

Na strednú školu som chodila na módne návrhárstvo. Venovali sme sa divadelnej a voľnej tvorbe, potom som sa dostala do Prahy, kde sme mali módne návrhárstvo najmä z pohľadu krajčírky, ktorá vie trochu kresliť. No a potom som pokračovala na vysokej škole v Bratislave. Začala som s módou, prešla som na sochárstvo a skončila pri maľbe. Počas štúdia som si toho preskákala dosť, ale zostala som pri maľbe, pretože je najviac individuálna a to mi vyhovuje. Nie som veľmi tímový hráč.

Takže vás najskôr lákala v umeleckej tvorbe móda?

Ako dievča som sa rada pekne obliekala, v tom období mi bola takáto forma tvorby najbližšia. Ale na strednej škole sme pri vytváraní divadelných kostýmov viac maľovali a vtedy sa mi otvoril iný svet.

Čo vás inšpiruje pri maľovaní?

Rada chodím na prechádzky do lesa, inšpirujú ma veci zo života, cesty po svete. Nerobím si návrhy, ale vychádzam z poznámok. Niektoré veci nosím v hlave dlho a iné začnem realizovať hneď. Stáva sa mi, že nad obrazom dlho premýšľam a keď ho začnem maľovať, zistím, že to vôbec nie je také dobré. Inokedy nápad hneď nakreslím a som s tým spokojná.

Dokáže sa dnes mladý človek maľovaním uživiť?

Ja sa dokážem uživiť, ale veľa robím na zákazky. Splácam hypotéku, žijem ako ktokoľvek iný.

Nedávno ste vystavovali v New Yorku, aký ste mali ohlas na svoje obrazy?

Pod záštitou slovenského konzulátu som dostala možnosť vystavovať spolu s ďalšími piatimi slovenskými mladými autormi. Boli sme výstavu inštalovať a zúčastnila som aj na vernisáži. Prišlo veľa ľudí, ohlas bol veľmi príjemný, dokonca sa priamo na vernisáži nejaké obrazy predali.

Čo najradšej maľujete?

Autorskú tvorbu mám prevažne figuratívnu, rada maľujem to, čo niečo zobrazuje. Abstraktné veci ma až tak nelákajú. Vytváram akoby koláže, vyberám rôzne prvky z reality a na obraze ich potom spojím do jedného celku. Vznikajú takto celkom nové príbehy.

Vaše obrazy sú veľmi príjemné, pozitívne, plné energie, ako sa pozeráte na svet?

Cez svoje ružové okuliare. V poslednom čase veľmi výrazne. Mám veci, ktoré sa mi v obrazoch opakujú, napríklad lietadlá. Obrazy maľujem skôr podvedome, ale potom, keď sa nad nimi zamyslím, zisťujem, že sa mi na nich objavujú veci spojené so vzduchom a s vodou.

Ako vyzerá váš deň? Maľujete spontánne, keď vám niečo napadne, a utekáte do ateliéru aj o polnoci alebo máte svoje rituály?

Vediem skôr nudný umelecký život. Mám rada pravidelný režim, vstávam ráno okolo siedmej, dám si raňajky, doprajem si pokoj, sprchu, prejdem sa so psom a potom idem do ateliéru pracovať. Zostávam tam zvyčajne do večera, víkendy sa snažím mať voľné. Predtým som maľovala chaoticky, ale zistila som, že mi to nerobí dobre. Maľovanie je síce kreatívna tvorba, ale keď prídem do ateliéru, väčšinou už viem, čo budem maľovať. V ateliéri už prebieha len samotná realizácia, premýšľať chodím do lesa.

Najviac vás preslávil obraz, ktorý visí v luxusnom hoteli v Tatrách a je momentálne najdrahšie predaným obrazom žijúceho autora na Slovensku. Ako ste sa dostali k tejto práci?

Náhodou som sa zoznámila s jeho objednávateľom na lyžovačke. Neskôr sa mi ozval, že mám prísť do Tatier, lebo má pre mňa pracovnú ponuku, ale musím ho presvedčiť. V podstate mal jasnú predstavu, čo sa týka idey aj techniky a ja som bola len ruka, ktorá obraz realizovala. Veľa ľudí, ktorí ho videli, chcú odo mňa podobné veci, rozkvitnuté farebné optimistické kvety.

Aký ste mali pocit, keď ste prvýkrát videli visieť tento obraz priamo na mieste?

Maľovala som ho v ateliéri a stále som ho videla len na zemi. Keď sme ho previezli a inštalovali, prvýkrát som ho mala vlastne možnosť vidieť zvisle. Bolo pre mňa prekvapujúce, aký je veľký.

A ako vznikla povestná lienka, ktorú na ňom všetci hľadajú?

Obraz je signovaný zozadu, takže spredu, ako býva bežne zvykom, nie je podpis. Ako sa hotel rozbiehal a chodili tam ľudia, tak sa ma začali pýtať, prečo na ňom nemám podpis. Tak som si povedala, že by to chcelo niečo spredu, aspoň nejaký symbol, a napadla mi lienka. Zdalo sa mi to vtipné, jedna lienka na takej veľkej lúke, vôbec som však nepočítala s tým, že napokon vyvolá veľký rozruch a spustí lavínu hľadania lienky na obraze.

Skrývate v každom obraze hádanky alebo to bola výnimka?

Mám rada vtipné veci a momentálne skrývam podpis do obrazu tak, aby nebol prvoplánový. Nerada sa podpisujem spredu, ale veľa ľudí si potrpí na to, aby bol obraz signovaný, takže to riešim po svojom.

Napriek svojmu mladému veku ste už zažili aj onkologické ochorenie, ktoré zvykne ľuďom poriadne zamiešať karty. Ako ste si s ním poradili?

Pred dvoma rokmi na jeseň mi opuchla tvár a necítila som sa dobre. Mala som pocit, že mám upchaté dutiny, hučalo mi v hlave a robilo mi problém akékoľvek jemné zohnutie. Išla som k svojej lekárke, tá mi dala antibiotiká, ale nepomohli mi, a tak sa začal kolotoč hľadania diagnózy. Po Vianociach mi diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín.

July počas liečby rakoviny lymfatických uzlín spolu s jej Pepsinou, s ktorou je stále veselo.

Zmenila táto choroba niečo vo vašom živote?

Dosť veľa. Obdivujem ľudí, ktorí dokážu zmeniť svoje postoje aj bez choroby. Ja som sa po diagnostikovaní svojho ochorenia naučila zamerať viac na seba. Predtým som sa snažila, aby boli v poriadku všetci naokolo, veď ja sa potom nejako prispôsobím. Paradoxne som si uvedomila, že keď bude dobre mne, tak bude dobre aj ostatným okolo mňa. Opačný princíp je lepší pre všetkých. V období liečenia som si dala voľno. Napriek tomu, že moja práca je kreatívna, vyčerpávala ma a potrebovala som si od nej odpočinúť. Vedela som, že lymfómy sú celkom dobre liečiteľné. Počas liečby som sa cítila dobre, len som prišla o vlasy. Chodila som normálne medzi ľudí, von s kamarátmi.

Maliari často odzrkadľujú svoje pocity v tvorbe, ovplyvnila rakovina vaše obrazy?

Maľujem podobné veci ako predtým, ale choroba mi pomohla uvedomiť si, aké je dôležité, že ľudia odo mňa odchádzajú s mojím obrazom šťastní. Keď niekto príde a povie, že chce na obraze kvety, ktoré sa mne už síce zunovali, vyhoviem mu a potom vidím tie rozžiarené oči... Ľudia chcú stále niečo farebné a pozitívne. Na poslednej výstave v Bratislave som spojila kvety s autorskou tvorbou a ukázala farebné a veselé obrazy. Neriešim vo svojej tvorbe žiadne ťažké emócie, politiku ani svetový mier, ale baví ma baviť sa.

Máte šťastie, že vaša práca je i vaším koníčkom, ale ako relaxujete?

Začala som cvičiť jogu a je to vynikajúce, pretože úplne pri cvičení vypnem okolitý svet a sústredím sa len na seba samu. Rada tiež plávam a v zime som objavila saunu. Vďaka otužovaniu nie som chorá.

Pochádzate z Moravy, prečo ste vlastne zakotvili v Bratislave?

Začala som v tomto meste študovať a mám tu zázemie. Bratislava je v porovnaní so svetovými metropolami malé mesto, ale keď som v poslednom čase viac cestovala, uvedomila som si, že veľké mestá strácajú svoju identitu. Keď prídete kamkoľvek, všade sú tie isté firmy, značky, rovnaké siete, cudzinci, ktorí pracujú pre cudzincov a Bratislava je stále Bratislavou. Je príjemná a je mi v nej dobre. Neviem, či tu zostanem navždy, ale nemám žiadne iné mesto, kde by som chcela byť.July (druhý zľava) s rodinou.

Vizitka:

July Haluzová (34)

Je výtvarná umelkyňa, akademická maliarka. Jej obraz Sedem žltých tulipánov je v súčasnosti najdrahšie predaným obrazom žijúceho autora u nás. Narodila so v Uhorskom Hradišti, žije a pracuje v Bratislave. Vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, navštevovala vyššiu odbornú školu odevného návrhárstva v Prahe a strednú umeleckopriemyselnú školu v Uhorskom Hradišti. Pobyty a workshopy absolvovala v Srbsku a Rakúsku, vystavovala na Slovensku, v Česku, Izraeli i v USA.

Foto: Jana Liška, rachív J.H.

Vizáž a styling: Barbora Yurkovic