V sobotu 9. apríla uplynie presne päťdesiat rokov odvtedy, čo sa mladučká Sophia Lorenová vydala za svojho osudového muža – producenta Carla Pontiho. A ako si sľúbili, vydržali spolu v dobrom i zlom, kým ich smrť nerozdelila. Boli manželmi štyridsaťjeden rokov.
Pre Sophiu bol Carlo najdôležitejším mužom v súkromnom i profesionálnom živote.
Práve on zo „Špáradla“, ako krásnu Talianku kedysi posmešne volali, urobil celosvetovo uznávanú hviezdu. Nebyť Carla, jej život by sa zrejme uberal úplne iným smerom.
Sofia Villani Scicolone sa narodila v roku 1934 ako nemanželské dieťa a nikdy nepoznala otca. V tom čase to bola v Taliansku obrovská hanba a poníženie, za čo sa jej okolie aj patrične posmievalo.
S matkou a sestrou vyrastala v chudobných podmienkach rybárskej dediny pri Neapole. „Môj život bol ako rozprávka. Bol to však aj príbeh vojny, hladu a žobrania, pretože presne to pre nás matka robila. Bojovala o to, aby mohla svojim dcéram dať meno a budúcnosť bez biedy,“ povedala, keď uvádzala do predaja životopisnú knihu.
Od útleho detstva milovala kino a snívala o tom, že by mohla byť hviezdou strieborného plátna.
Foto: SITA
Miss Ríma
Sophiina matka podporovala dcérine umelecké ambície, už ako štrnásťročnú ju brávala na herecké konkurzy. Spočiatku to nebolo jednoduché, Sophiu znevýhodňoval silný neapolský akcent a nulové skúsenosti s herectvom.
Najprv sa skúšala presadiť ako modelka, robila komparzistku vo filmových ateliéroch a skúšala šťastie na súťažiach krásy. Hoci mala štíhlu a pekne tvarovanú postavu, víťazkou sa nikdy nestala.
Jedna súťaž krásy – Miss Rím, sa jej však stala osudnou, aj keď v nej skončila na druhom mieste. Práve tam upútala jedného z najvýznamnejších mužov talianskej kinematografie – o dvadsaťdva rokov staršieho Carla Pontiho.
Videl v nej veľký potenciál a stal sa jej mentorom. Zaplatil Sophii herecké kurzy, pomáhal jej s výberom úloh a postupne z nej vytvoril veľkú herečku.
Ponti bol aj tvorcom Sophiinho umeleckého mena. Keďže to pôvodné - Sofia Scicolone bolo pre šoubiznis ťažkopádne, vymyslela si umelecký pseudonym Sofia Lazzarová.
Na radu Pontiho si ho neskôr zmenila na Sophiu Lorenovú. Jednu radu svojho manžela Carla však nikdy neposlúchla. Keď sa začala presadzovať vo svete filmu, odporúčali jej, aby si dala urobiť plastiku nosa. Ona však odolala.
„Vždy som sa snažila týchto ľudí neposlúchať. Hovorili mi stále, že môj nos a ústa sú príliš veľké, “ posťažovala sa. Napokon sa aj vďaka tomu, že nešla na plastickú operáciu a zachovala si prirodzené výrazné črty, stala sexsymbolom tých čias.
Sophia Lorenová ako 19-ročná v roku 1953, zdroj: SITA
V Amerike i v Európe
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa zaradila medzi najlepšie zarábajúce filmové hviezdy, ako boli Claudia Cardinaleová alebo Brigitte Bardotová.
Nakrútila skvelé filmy nielen v Európe, ale aj v Hollywoode a priatelila sa s idolmi, ako boli Frank Sinatra, John Wayne, Anthony Perkins či Clark Gable. Jedným z jej celoživotných priateľov bol aj Cary Grant.
Keď v roku 1960 nakrúcala s Peterom Sellersom film Milionárka, herec sa do nej bezhlavo zamiloval. Vraj to aj doma priznal manželke a dokonca sa spýtal syna, či by sa mal s mamou rozviesť.
Napriek úspechom v zámorí ju najviac preslávili filmy, ktoré natočila na domácej pôde s talianskym kolegom Marcellom Mastroianim.
Ich Manželstvo po taliansky dodnes patrí ku kultovým skvostom svetovej kinematografie. Na najvyššej priečke jej úspechov navždy zostane film Horalka, za ktorý dostala v roku 1962 Oscara ako prvá herečka vo filme nehovorenom po anglicky.
Prvý sobáš anulovali
Kým sa Sophia a Carlo stali manželmi, nemali to v Taliansku ľahké. Pontimu dokonca hrozilo väzenie za bigamiu. Najprv sa zosobášili počas spoločného pobytu v Hollywoode, v roku 1957 na dovolenke v Mexiku.
Keď sa však vrátili do Talianska, v roku 1962 museli zväzok anulovať. V prísne katolíckej krajine boli rozvody zakázané až do sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia.
Z nepríjemnej situácie ich napokon dostala Pontiho manželka, ktorá bola právničkou a navrhla im, aby všetci traja prijali francúzske občianstvo. Vo Francúzsku napokon Pontiho bez problémov rozviedli a 9. apríla 1966 sa v Paríži právoplatne oženil so Sophiou.
Ich manželstvo nebolo dokonalé, občas sa objavili klebety o krízach. Sophiu novinári a kolegovia z brandže podozrievali, že mala aféry s viacerými hercami, no tieto reči sa nikdy nepotvrdili a manželia zostali spolu až do Pontiho smrti v roku 2007.
Spolu mali dvoch synov. Pre Sophiu boli deti vytúženým darom z nebies. Spočiatku mala veľké problémy s otehotnením a dvakrát potratila, kým sa jej v roku 1968 narodil vytúžený syn Carlo a v roku 1973 mladší Edoardo.
Kvôli chlapcom sa na čas vzdala hereckej kariéry a úplne sa im oddala. Dodnes má s nimi krásny vzťah. Rodina sa časom rozšírila, keďže Edoardo je ženatý s americkou herečkou Sashou Alexanderovou, s ktorou má dcéru Luciu Sophiu.
S manželom Carlom a dvoma synmi, zdroj: SITA
Krása v génoch
A hoci má už Sophia Lorenová neuveriteľných osemdesiatdva rokov, je stále krásna a v obdivuhodnej forme. Magazín People ju označil za jednu z najočarujúcejších nestarnúcich krások na svete a mnoho žien túži poznať jej recept na večnú mladosť. Podľa nej však univerzálna rada neexistuje.
„Je to v génoch. Za všetko vďačím mamičke, ktorá mi odovzdala svoju DNA. Bola to mimoriadna žena, veľmi sa podobala na Gretu Garbo,“ tvrdí Sophia.
Jej tajomstvo zrejme tkvie aj v pozitívnom prístupe k životu. „Vďaka životu v chudobe, ktorý som skúsila v mladosti, ma žiadne ťažkosti v dospelom veku nemohli rozhodiť. Mám všetko, čo som kedy v živote chcela. Dokonca aj to, o čom som ani nesnívala. Ale staroba je hra, ktorú nehrám,“ tvrdí.
Nie je žiadnym tajomstvom, že stále dbá o svoje telo. Každé ráno cvičí a zameriava sa najmä na brušné svaly, potom si dá hodinovú prechádzku svižným tempom.
Ako správna Talianka miluje dobré jedlo. V chladničke jej nikdy nesmie chýbať čerstvá zelenina, mozzarella, morské plody, chudé mäso, bylinky, olivový olej a dopustiť nedá ani na pohár dobrého červeného vína.
Dôležitý je aj dostatok spánku, pretože práve ten udržiava mladosť, a tak si líha do postele už okolo deviatej hodiny večer.