Navštívte miesta v Čechách, ktorých sa dotkol panovník Karol IV.

Karol IV. Luxemburský patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti európskych dejín. Bol rímskym cisárom, ale aj českým kráľom.

Jeho meno poznamenalo históriu, architektúru aj umenie v Českej republike a niekoľko významných stavieb a diel je pomenovaných práve po ňom.

Vyberte sa do Prahy za oslavami a zážitkami, ktoré vám prinesie niekdajší život tohto panovníka a budovateľa.

Dom „U Kamenného zvonu“: miesto Karolovho narodenia

Priamo na Staromestskom námestí v srdci historického centra Prahy sa nachádza dom z 13. storočia. Pred a v dobe narodenia Karola IV. to bol domov jeho rodičov, Jána Luxemburského a Elišky Přemyslovny.

V dobe, keď sa Karol IV. narodil tu žili preto, lebo Pražský hrad bol po požiari neobývateľný. Dom je pomenovaný podľa zvonu, ktorý visí na jednom z jeho rohov.

Zrejme práve v tejto gotickej rezidencii sa 14. mája 1316 narodil budúci panovník. Počas návštevy môžete nazrieť i do historických interiérov stavby, kde usporadúva výstavy Galéria hlavného mesta Prahy.

Karlov most: najstarší most Prahy

Karlov most, pôvodne nazývaný Pražský či Kamenný, dnes nesie meno svojho zakladateľa, cisára Karola IV. Most je dlhý 518 m, široký necelých 10 m a stojí na 16 pilieroch.

Je postavený z pieskovcových kvádrov, do malty sa podľa legiend pridávalo mlieko i víno. Kedysi slúžil najmä ako najrýchlejšie spojenie dvoch brehov rieky Vltavy, no dnes je epicentrom stretu umelcov a turistov a slúži výhradne ako pešia zóna.

V súčasnosti zdobí Karlov most tridsať sôch a súsoší, no jediná socha, ktorá nie je z kameňa, ale z kovu je socha svätého Jána Nepomuckého.

Legenda vraví, že ak sa na pár sekúnd dotknete jeho sochy, splní sa vám vaše prianie. Ak sa chcete dozvedieť viac o histórii mosta, navštívte Múzeum Karlovho mosta, ktoré sídli na Křižovnickom námestí v tesnej blízkosti Staromestskej mosteckej veže.

Zdroj: CzechTourism/Dagmar Veselková

Plodný rok 1348

Mimoriadne úspešný karlovský rok 1348 je zaznamenaný vo všetkých českých učebniciach dejepisu. V marci začal Karol IV. budovať Nové Mesto pražské, ktorého centrom sa stalo dnešné Karlovo námestie, neskôr založil aj hrad Karlštejn a kláštor benediktínov nazvaný Na Slovanech či Emauzy.

Karlštejn, predtým nazývaný aj Karlův Týn, bol vybudovaný pre uloženie kráľovských pokladov, počas nájazdov husitov tu dokonca boli uložené korunovačné klenoty po dobu 200 rokov. V apríli 1348 však poznamenal Karol IV. českú históriu aj inak. Bolo založené „Pražské vysoké učení“, prvá univerzita v strednej Európe, ktorá v súčasnosti nesie meno svojho zakladateľa: Univerzita Karlova.

Srdcom rozsiahleho komplexu v Starom Meste je Karolínum, najstarší dochovaný univerzitný internát. V najväčšej sále sa konajú promócie a slávnostné zhromaždenia, občas sú objekty Karolína otvorené v rámci výstav a koncertov.

Zdroj: CzechTourism/Ladislav Renner

Karol IV. poznal silu termálnych prameňov

Český panovník vedel, aká sila sa skrýva v prameňoch tečúcich v okolí jeho panstva. Objavil ich vraj náhodne na jednej z jázd so svojou družinou po lesoch.

Sám sa presvedčil o jej moci, keď mu voda z prameňov pomohla vyliečiť zranenú nohu. Vo Varoch nechal postaviť prvé domy, ktoré slúžili na kúpeľné účely.

To bol počiatok vzniku mesta Karlove Vary. Sláva kúpeľov rástla predovšetkým vďaka návštevám významných hostí a šľachty.

Chodili sa sem liečiť osobnosti ako Beethowen, František Jozef I., Paganini, Chopin, Mozart či Freud. Aj v súčasnosti si miestne kúpeľné metódy vyskúšali hollywoodske hviezdy ako Jude Law, Antonio Banderas, John Malkowich, Robert De Niro či herečka Renée Zellwegerová.

Pražský hrad a katedrála sv. Víta

Zásluhou Karola IV. sa na Pražskom hrade obnovil starý kráľovský palác a spoločne so staviteľmi Matyášom z Arrasu a Petrom Parléřom sa zaslúžil aj o budovanie katedrály sv. Víta, ktorá symbolizuje obdobie vrcholnej gotiky v dejinách budovania Prahy.

Kráľ si vážil aj svojich predkov. Nechal postaviť novú kráľovskú hrobku a dal do nej previezť ostatky českých kráľov a cirkevných hodnostárov. Za dušu i srdce katedrály sa považuje kaplnka sv. Václava.

Vo dverách osadených v severnom portáli uvidíte bronzový kruh, ktorého sa údajne zachytil sv. Václav tesne pred svojou smrťou. Dvere v juhozápadnom rohu kaplnky vedú do korunnej komory, v ktorej sú uložené české korunovačné klenoty.

Zdroj: CzechTourism/Martin Mařák

Hodovanie podľa Karola IV.

Súčasťou cestovateľských zážitkov je možnosť objaviť v sebe pravého gurmána. Ním bol aj Karol IV. Dokázal si pochutnať na šťuke s mandľovou plnkou, zverine, dobrom víne či chlebe s maslom, ktoré patrilo k jeho obľúbeným jedlám. Zverina bola v tej dobe znakom bohatstva a preto na stole nemohla chýbať.

Panovník obľuboval aj korenené jedlá. Aromatické pokrmy a výrazné chute boli znakom aristokratov, za koreniny sa považovali aj orechy či ovocie.

Korenilo sa bielym zázvorom, škoricou, horčičnými semienkami či šafránom. Ako silne veriaci kresťan jedol Karol IV. biely chlieb a bochníky sa pre neho piekli v špeciálnej veľkosti, aby padli presne do ruky. Jeho slabosťou bolo tiež maslo, ktorého bolo málo ako väčšiny mliečnych výrobkov v tej dobe.

Český kráľ však dodržiaval aj pôst, ktorý mal očisťovať od hriechov. Ten mu jedného dňa zachránil život. Najatý vrah mu v roku 1331 otrávil raňajky.

No keďže ešte vtedy mladý kráľ držal pôst pred omšou, pokusu o atentát unikol. Umrelo však mnoho dvoranov a mladý kráľ si vtedy domyslel, že ho chráni vyššia moc. Na jeho stole si hostia a rodina často pochutnávali na medzinárodnej kuchyni.

Príčinou boli aj jeho štyri manželky, každá z inej časti Európy. Na jeho stôl sa preto dostávali pochúťky z Luxemburska, Francúzska či Nemecka.

Kráľ rád cestoval, takže svoju kuchyňu neustále rozširoval o nové chute. Z Francúzska si priniesol lásku k vínu, z Talianska lásku k sladkému.