Lída Baarová: Herečka, ktorá bola beznádejne zamilovaná do Goebbelsa

Meno Lídy Baarovej sa vynorilo z histórie najmä vďaka filmovej novinke režiséra Filipa Renča, ktorý obsadil do hlavnej úlohy Táňu Pauhofovú.

Vlani si Baarovú pripomenula celovečerným dokumentom Zkáza krásou aj česká režisérka Helena Třeštíková, ktorá sa s ňou osobne stretla v roku 1995.

Nakrúcanie v Salzburgu, kde herečka žila, bolo dramatické od prvého okamihu. Pre zlé počasie prišiel štáb na stretnutie s hodinovým meškaním, a tak ich hviezda odmietla prijať. Vo dverách prevzala kvety a veľkú fľašu becherovky a potom ich poslala preč s tým, aby prišli zajtra.

„Na druhý deň už bola celkom v pohode, akurát prechádzala rôznymi náladami, ktoré záviseli od miery vypitého alkoholu. Takže chvíľami aj horšie artikulovala,“ prezradila Třeštíková.

Vraj neverila vlastným očiam, keď videla, ako si Baarová nasypala za hrsť liekov a zapila ich alkoholom priamo z fľaše. Niektorí ju za to odsudzovali, iní to chápali ako reakciu na ťažký život, ktorý mala za sebou.

Počas natáčania dokumentu v roku 1995.

Vyhodili ju z konzervatória

Životný príbeh veľkej filmovej hviezdy sa začal celkom obyčajne. Narodila sa ako Ludmila Babková 7. septembra 1914 v Prahe ako prvorodené dieťa úradníka pražského magistrátu.

Okrem nej mali Babkovci o sedem rokov mladšiu dcéru Zorku. Rodičia boli hudobne nadaní, obidve dievčatá sa však zaujímali viac o herectvo ako o hranie na hudobných nástrojoch. Lída najprv študovala na gymnáziu. V druhom ročníku sa prihlásila na konzervatórium, kde ju na druhý pokus aj prijali.

Hoci patrila medzi najlepších žiakov, štúdium nedokončila, lebo porušila školský poriadok. Napriek prísnemu zákazu prijala od Petra Čamrdu hlavnú rolu vo filme Kariéra.

Profesori sa nedali oklamať vymysleným pseudonymom Lída Baarová a vylúčili ju zo školy. Nové meno si však ponechala. Dala si ho z úcty k spisovateľovi Jindřichovi Šimonovi Baarovi, ktorý bol priateľom jej otca.

Lída na začiatku kariéry vo filme Panenství v roku 1937.

Poplietla hlavu Burianovi

Po odchode zo školy začala hrať po boku veľkých hercov, akými boli Oldřich Nový, Hugo Haas či Vlasta Burian, a pritom zistila, že jej najväčšou zbraňou je krása.

Ľudia z brandže vraveli, že bola najkrajšou ženou, akú videli. Očarila každého muža, ktorý s ňou pracoval.

Vlasta Burian bol do nej taký zbláznený, že sa chcel dokonca aj rozviesť. Jeho manželka však navštívila Babkovcov a tí napokon dohovorili Burianovi aj svojej mladej dcére, hoci tá bola do celej záležitosti vtiahnutá viac-menej nevinne.

Práve totiž prežívala vášnivú lásku s režisérom Karlom Lamačom.

Stretnutie s Goebbelsom

V kariére postupovala rýchlo dopredu a po niekoľkých rokoch pre ňu bolo Československo primalé. Keď v roku 1935 dostala ponuku od nemeckých filmárov, aby si zahrala vo filme Barcarole s Gustavom Fröhlichom, nadšene ju prijala.

Snímka v Nemecku zožala úspech a Lída Baarová sa stala obrovskou hviezdou. Navyše sa do seba s Fröhlichom zaľúbili a keď sa rozviedol so svojou ženou, začali spolu žiť. Šťastie im však dlho nevydržalo.

V susedstve ich domu pri Postupime býval vysokopostavený muž – nemecký minister propagandy nacistického Nemecka Joseph Goebbels, ktorý sa stal pre herečku osudovým mužom.

Keď Lída potratila dieťa, ktoré čakala s Fröhlichom, a dozvedela sa, že žiadne už nemôže mať, ich vzťah ochladol. A očaril ju Goebbels.

Spoznali sa v roku 1936 počas berlínskej olympiády. „Keď som počula jeho hlas, mala som pocit, že je určený len pre mňa. Akoby ma hladil,“ priznala neskôr.

Chvíľu svoj románik tajili, no ohrdnutý Fröhlich všetko prezradil kolegom a aféra bola na svete. „Zdôverila sa mi, že je doňho zamilovaná a aj on do nej. Snažila som sa ju od toho vzťahu odhovoriť, prízvukovala som jej, že Goebbels je nacista a toto jej neprospeje, Lída si však iba povzdychla a povedala mi, že si nemôže pomôcť,“ povedala jej kolegyňa Adina Mandlová.

Na stretnutí s Goebbelsom na fotke vpravo (Profimedia)

Rozchod na príkaz Hitlera

Do roku 1938 strávila s Goebbelsom každú voľnú chvíľu a objavovala sa po jeho boku aj v spoločnosti. Mocného muža úplne opantala.

Záznamy odpočúvania svedčia o tom, že bol ochotný opustiť rodinu a zahodiť celú kariéru, len aby mohol ostať s ňou. Chcel kúpiť ostrov v Tichomorí, kde by si nažívali ako Adam a Eva. Ale s tým rozhodne nesúhlasila Goebbelsova manželka, s ktorou mal štyri deti. A vybrala sa s prosbou o pomoc priamo za Adolfom Hitlerom.

Ten Goebbelsovi dôrazne dohovoril a prikázal mu románik okamžite ukončiť. „Nemôžem s tým nič urobiť, dal som vodcovi čestné slovo,“ povedal vraj potom Goebbels Baarovej do telefónu.

Neskôr si herečka namýšľala, že známa Krištáľová noc, keď bolo v Nemecku množstvo Židov zavraždených a internovaných do koncentračných táborov, bola taká krutá práve kvôli nej. Mala dojem, že Goebbels chcel führerovi takto dokázať svoju lojalitu.

Po rozchode s ním nastali pre ňu ťažké časy. V Nemecku dostala zákaz filmovať, sledovalo ju gestapo a napokon ju vyhostili z krajiny.

Po návrate do Prahy ju nemal kto poľutovať, práve sa totiž začínala druhá svetová vojna. Česi jej milostnú avantúru s nacistickým ministrom nedokázali odpustiť, vnímali ju ako zradkyňu. Mnohí kolegovia s ňou odmietali spolupracovať.

Lída bola nádherná a na vrchole slávy obdivovaná.

Pomáhala umelcom

Gestapo nebolo jediné, ktoré sledovalo každý Baarovej krok. Na spoluprácu ju chceli získať viaceré vojenské rozviedky a kontrarozviedky, dúfali, že by od nej mohli získať cenné informácie, pretože stále mala dobré kontakty na niektorých vplyvných ľudí.

Úlohu špiónky však považovala za absurdnú, svoje kontakty radšej využila, aby pomohla viacerým ohrozeným umelcom.

Napríklad s jej pomocou ušiel z Česka herec Hugo Haas, ktorému pre židovský pôvod hrozil transport do koncentračného tábora. Úspešne intervenovala aj za to, aby režiséra Ladislava Broma prepustili z väzenia.

Strach a chudoba

Keď sa vojna chýlila ku koncu, rozhodla sa ujsť z protektorátu. Bála sa, čo by ju po oslobodení čakalo.

„Uveriť klebetám je ľahké. Bola som presvedčená, že som sa proti svojmu národu ničím neprevinila. Zrazu som sa však začala báť, že sa blíži nová nespravodlivosť,“ opísala svoje pocity.

No ďaleko neušla. V Bavorsku ju zadržali príslušníci americkej armády, nasledoval prevoz do väzenia, potom na psychiatriu do Mníchova. Odtiaľ ju deportovali do Československa a strčili opäť za mreže. Odsedela si rok a pol za vlastizradu, hoci kolaboráciu s nacistami jej nikto nedokázal.

Na slobodu ju pustili na Vianoce 1946. Rozhodne však neboli šťastné a veselé. Z rodiny jej zostal len ťažko chorý otec.

Mama zomrela po srdcovom záchvate pri jednom z výsluchov, ktoré absolvovala kvôli Líde, a Zorka spáchala samovraždu, keď ju len preto, že bola Lídina sestra, nepustili do divadla.

Napokon jej podal pomocnú ruku kolega Ján Kopecký, ktorý sa stal jej manželom. Po nástupe komunistov v roku 1948 emigrovali spolu do Rakúska a potom do Argentíny. Tam však žili vo veľkej chudobe. Napokon sa rozviedli a Lída sa usadila v Salzburgu.

Jej posledným manželom bol gynekológ Kurt Lundwall, s ktorým sa spoznala v čase, keď nemala peniaze a bola veľmi chorá. Liečil ju, zamiloval sa do nej a keď ovdovel, zosobášili sa.

Neskôr o ňom hovorila ako o najväčšej láske svojho života. Zomrel však tri roky po svadbe a Lída sa utiahla do ústrania.

Na staré kolená písala memoáre a čoraz viac podliehala depresiám zo samoty. Po roku 1989 párkrát navštívila Prahu, natrvalo sa však už vrátiť do rodnej krajiny nechcela.

Zomrela 27. októbra 2000 v Salzburgu. Do poslednej chvíle ľutovala, že v roku 1937 odmietla ponuku z Hollywoodu. Mohla byť slávna ako Marlene Dietrich a vyhnúť sa potupe, ktorá ju čakala po rozchode s Goebbelsom.

„Nikto mi vtedy nepovedal, aby som sa zbalila a odišla. Mala som záväzky k nemeckej filmovej spoločnosti a netušila som, že bude vojna. Bola to najväčšia chyba môjho života,“ povedala krátko pred smrťou.

Foto: WIKIMEDIA, UFA, Kniha Úteky